ZPMP v SR

Cesty k samostatnosti – projekt pokračuje

Lektori pre celoživotné vzdelávanie

V období od októbra 2012 do júla 2013 bolo vyškolených 11 lektorov vzdelávania dospelých ľudí s mentálnym postihnutím prostredníctvom projektu Cesty k samostatnosti s finančnou podporou Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce a Nadácie Aktion Mensch.

 Začiatkom júla nastal ten správny čas, aby si vyškolení  lektori na vlastnej koži vyskúšali to, čo sa naučili  pod odbornou garanciou supervízorov z Lebenshilfe Nemecko. V Mojmírovciach sme počas integračného pobytu zrealizovali 2 samostatné intenzívne kurzy pre 24 ľudí s mentálnym postihnutím.  Lektorov sme sa spýtali, akým spôsobom sa zvýšenie kvalifikácie premietlo do ich pracovného života, či sa im darí aplikovať naučené do praxe a či sa zmenil ich vzdelávací prístup. Zaujímalo nás, ako vnímajú vzdelávanie dospelých ľudí s mentálnym postihnutím po absolvovaní pilotného kurzu Čakám návštevu kamaráta/kamarátky a Zaži prírodu všetkými zmyslami a v čom vidia jeho prínos. Chceli sme zistiť, aké je ich vnímanie kurzov z hľadiska efektivity pre ľudí s mentálnym postihnutím. Prinášame vám niektoré z názorov:

Paťa: Človek by sa mal vzdelávať po celý život. Vždy som rada zbierala nové skúsenosti, zručnosti, a tak som veľmi ocenila možnosť vzdelávať sa ako budúca lektorka pre tvorbu a realizáciu vzdelávacích programov pre ľudí s mentálnym postihnutím. Kurz bol veľmi intenzívny a nabitý informáciami. Uvedomila som si veľmi hlboko, že vzdelávanie pre túto skupinu ľudí je naozaj iné ako bežné vzdelávanie pre dospelých.

Stále si opakujem najdôležitejšiu myšlienku, že toto vzdelávanie nie je o „MUSÍŠ“, je to o vzťahu medzi študentmi alebo členmi kurzu a lektorom, o vzájomnom objavovaní nových právd a informácií, a tiež to, že len od nich závisí, čo a koľko si z kurzu odnesú. Moja úloha je dať študentom čo najviac podnetov a informácií a takou formou, aby boli zaujímavé, zábavné a aby ich chceli ďalej používať. Je to dobrodružstvo, je to spoločná cesta. To je pre mňa asi najzaujímavejšie a najsilnejšie posolstvo z kurzu.  A potom prišla konkrétna skúsenosť – napätie na začiatku, či sa to podarí, či zaujmeme naším projektom, či ho zvládneme naplniť. Boli to tri náročné dni, keď vyvrcholila naša práca a ja som to vnímala ako spoločný koncert. Boli sme skvelý tím – tri lektorky, ktoré sa striedali a podávali si tému, posúvali ju tak, ako sme ju pripravili, a zrazu sa to všetko naozaj dialo, kurz šumel, pracoval, zabával sa, kreslil, hral sa... a oporou nám boli traja pozorovatelia, ktorí nám v pravej chvíli našepkali, upozornili na dôležité okamihy, situácie.

Som presvedčená, že toto je skvelá cesta. Dôležité je pripraviť čo najpestrejšiu ponuku, čo najviac sa sústrediť na všetky potreby našich mladých ľudí s mentálnym postihnutím a ponúknuť im možnosť učiť sa, učiť sa, učiť sa...

Mgr. Patrícia Garajová Jarjabková

Edit: Na začiatku kurzu vzdelávania lektorov som si nevedela presne predstaviť, ako nám bude pomáhať takéto vzdelanie v našej práci s mentálne postihnutými dospelými.

Mali sme veľmi skúsených a odborne vzdelaných školiteľov z Nemecka z organizácie Lebenshilfe. Na týždňových sústredeniach nám postupne odovzdali najprv teoretické vedomosti a potom k nim  pridávali aj praktické skúsenosti. Naučili nás, čo zaujíma ľudí s mentálnym postihnutím, ukázali nám formy, ktoré vedia upútať pozornosť týchto ľudí, ako aj praktické veci, ktoré robia tieto vzdelávania zaujímavými a dávajú účastníkom dobrý pocit a príjemný zážitok.

Podstatné je ponúkať v rámci týchto kurzov také témy, ktoré sú jednak aktuálne, aby po ich absolvovaní účastníci naozaj získali potrebné poznatky. Potom je potrebné vytvoriť dobrý kolektív a príjemné prostredie, aby sa všetci cítili dobre a aby boli na kurze aktívni. Pri vzdelávaní a výučbe hrajú dôležitú úlohu aj dobre zvolené motivačné hry, ktoré zúčastnených zaujmú a osviežia ich. Naučili sme sa, že dané učivo pochopia títo ľudia rýchlejšie, ak formulujeme svoje vety veľmi jednoducho, pri vysvetľovaní používame obrázky a piktogramy a rôznymi úlohami im pomáhame, aby sa aktívne zapojili do nejakej činnosti.

Bol pre nás všetkých veľký zážitok zúčastniť sa v Mojmírovciach na kurze, kde sme ako lektori mali možnosť prvýkrát aplikovať naše novozískané vedomosti aj v praxi.

Z tém navrhnutých lektormi sme si vybrali zaujímavú tému Zaži prírodu všetkými zmyslami. Prvý deň sme zistili, že príroda každého naozaj veľmi zaujíma. My ako noví lektori sme veľmi starostlivo pripravili celý harmonogram danej témy a vypracovali prezentáciu o živej a neživej prírode, o rastlinách, zvieratách, horninách, mineráloch s množstvom pútavých obrázkov. Prvý deň sme začali s teóriou. Potom nasledoval krátky film o prírode. Tu sme ale zistili, že všetko je pekné a zaujímavé, ale pozornosť účastníkov upúta iba na krátky čas: nevedeli sa dočkať toho, aby už mohli ísť do prírody. Náš program bolo treba neustále dopĺňať a meniť na základe požiadaviek účastníkov. V lese a v prírode chceli vidieť aj dopravné značky a označenia súvisiace s pobytom v prírode, aj keď tam práve neboli, a radi by boli počuli zvuky aj tých zvierat, ktoré neboli zapracované do prednášky. Počas prestávok sme teda dopĺňali naše prezentácie, aby sme vyhoveli požiadavkám účastníkov až k ich úplnej spokojnosti. Na základe skúseností z prvého dňa sme ostatné dni trávili v prírode. Každý sa cítil veľmi dobre. Teóriu sme ihneď spájali s praktickými poznatkami. Každý sa naučil rozoznať živú a neživú prírodu, charakterizovať predmety nachádzajúce sa v prírode a vnímať ich všetkými  zmyslami. Usporiadali sme piknik v prírode, po pikniku sme si osvojili a prakticky uskutočnili delený zber odpadkov. Nechýbali ani motivačné hry, dobré spoločné prechádzky, pesničky a básne.

Nálada a atmosféra bola veľmi dobrá. O spokojnosti účastníkov sme sa mohli presvedčiť, keď k nám počas kurzu prišli a láskavo nás objali. Bolo zjavné, že sú nám vďační.

Naše skúsenosti ukazujú, že táto forma výučby dospelých ľudí s mentálnym postihnutím, ktorú sme si v Mojmírovciach vyskúšali, má svoje opodstatnenie, oplatí sa v tejto práci ďalej pokračovať a ponúknuť túto možnosť aj iným.

Ing. Edit Lanstyák

Majka: Snažím sa nové vedomosti a získané skúsenosti využívať v práci s mladými ľuďmi s mentálnym postihnutím v DSS. Vzdelávanie ma motivuje k zmene štýlu práce s mladými ľuďmi. V DSS realizujeme menšie vzdelávacie projekty, kde sa zameriavame aj na mladých ľudí, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku a ďalej sa nevzdelávajú. Naše zariadenie navštevujú denne a v projektoch sme sa zamerali hlavne na ich zmysluplné využívanie pobytu v DSS. Získavajú praktické zručnosti pre bežný život, napr. spoznávajú prácu informátora vo vstupnej hale, pomocné práce v kuchyni, recykláciu odpadu, žehlenie bielizne a pod. Samozrejme, že niektoré naučené činnosti robia aj v domácom prostredí a ich rodičia si to pochvaľujú. 

Mladí ľudia s mentálnym postihnutím mi dali pozitívnu spätnú väzbu. Kurz sa im páčil, získali nové informácie i zručnosti. Myslím si, že takáto forma vzdelávania je pre nich efektívna. Poskytuje im nové možnosti k samostatnosti.  Ďakujem za príležitosť zúčastniť sa kurzu.

Mgr. Mária Gibaľová

Janka: Kurz realizovaný počas letného pobytu v Mojmírovciach bol môj prvý kurz a celkovo prvé realizované vzdelávanie určené pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím vôbec. Nakoľko zameranie mojej práce nie je orientované na takéto vzdelávanie, jediná možnosť, ako môžem aplikovať získané vedomosti a skúsenosti v praxi, je realizovať podobné kurzy v našom regióne pod záštitou vzdelávacieho centra ZPMP v SR. Teším sa na ďalšie kurzy, aj keď ich príprava a realizácia je oveľa náročnejšia, ako som si na začiatku myslela.

Dospelí ľudia s mentálnym postihnutím majú svoje potreby, ale bohužiaľ, nemajú rovnaké možnosti ako my ostatní. Podľa mňa je vzdelávanie dospelých ľudí výborná myšlienka a dobrý začiatok na ceste k osamostatneniu. Absolvovaním kurzov by mali dospelí ľudia s mentálnym postihnutím získať vedomosti a zručnosti potrebné pre samostatný život. Samozrejme, aby mali kurzy prínos a boli čo najviac efektívne, je potrebné pristupovať k výberu tém kurzov citlivo a ponúkať kurzy, ktoré reflektujú ich potreby. A to je našou dôležitou úlohou.

Som rada, že som sa stala súčasťou projektu, aj keď mám trochu obavy z toho, či budem dobrý lektor. Na druhej strane ma uisťuje fakt, že mám okolo seba ľudí, s ktorými sa môžem poradiť, ktorí mi vedia pomôcť a pomôžu. Tak nám všetkým držím palce a nech sa nám to darí.

Mgr. Janka Malatincová

Lucka:  Vzdelávanie lektorov zamerané na tvorbu a realizáciu vzdelávacích programov pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím vnímam veľmi pozitívne. Predovšetkým som si uvedomila rozdiely medzi vzdelávaním detí a dospelých ľudí, keďže doteraz som viac vo vzdelávacom procese pracovala s deťmi. Zmenila som pohľad na vzdelávanie ako také a uvedomila som si, že sa dá robiť oveľa jednoduchšou a účinnejšou formou ako som doteraz zažila. Je dôležité brať dospelých účastníkov ako rovnocenných partnerov, vedieť, čo od vzdelávania očakávajú a snažiť sa vyhovieť ich požiadavkám a odovzdať im a naučiť ich čo najviac zručností, ktoré využijú vo svojom bežnom živote. Absolvovala som pilotný kurz Čakám návštevu kamaráta/kamarátky v roly lektorky. Nebolo to jednoduché. Počas kurzu som sa snažila všetky svoje vedomosti previesť do praxe, avšak nedarilo sa mi to tak ako som očakávala. Veľmi mi však pomohli postrehy od kolegov lektorov a tiež od supervízorky. Hoci je vzdelávanie dospelých ľudí s mentálnym postihnutím náročné, určite je potrebné. Keďže sme aj my lektori vystupovali ako rovnocenní partneri s účastníkmi mala som pocit takej bezprostrednosti a pokojného prostredia, ktoré je výborné pre nadobúdanie nových vedomostí a zručností. Počas kurzu sa ukázala nielen snaha a chcenie účastníkov naučiť sa niečo nové, ale aj potreba daných vedomostí, ktoré môžu teraz zužitkovať vo svojom bežnom živote. Som rada, že sa náš kurz zameriaval nielen na teóriu, ale hlavne na prax, kde si účastníci mohli vyskúšať rôzne situácie a tým sa učili zábavnou a zaujímavou formou. Veľmi ma tešila ich spätná väzba, ktorá bola zväčša pozitívna a tiež ich záujem o iné kurzy. 

Mgr. Lucia Takáčová

Agi: Som nesmierne vďačná organizátorom, lektorom z Lebenshilfe aj „spolužiakom“ za možnosť zúčastniť sa projektu. Projekt je veľmi dobre naplánovaný. Napriek tomu, že som mala aj iné pracovné povinnosti, nerobilo mi problém pripraviť si materiály na vzdelávací seminár.

Povzbudila ma aj tímová práca všetkých lektorov. Keď som mala v rámci diaľkového štúdia otázku, vždy si niekto z tímu našiel čas na odpoveď. Telefonické aj osobné konzultácie boli časté a sú aj naďalej aktuálne. Učíme sa navzájom nielen s Editkou, ale s každým. Mariánovi ďakujem za koordináciu našej skupiny pri praktickej skúške. Anke, Ági a Mariánovi za vedenie kurzu. Verte mi, že úloha pozorovateľa je ťažká, lebo sa nechtiac môže svojimi postrehmi niekoho dotknúť. Bála som sa, že sa niekto urazí, lebo moje slová zoberie ako kritiku. Nestalo sa to. Navyše som mala možnosť poznať priania aj vedomosti iných ľudí s postihnutím. Potvrdilo sa mi, že aj pre našu skupinu v Našom klube v Dunajskej Strede platí, keď chce robiť niečo zmysluplné, s pomocou druhých to dokáže. Naše dospelé deti s mentálnym postihnutím dokážu žiť plnohodnotný život, ak im dáme šancu a príležitosť. Nerobme veci namiesto nich, radšej ich trpezlivo usmerňujme pri konkrétnych úlohách, hoci aj napríklad pri umývaní podlahy. Rozprávajme sa s nimi o bežných veciach ako s hocikým a presvedčme sa, či nám rozumejú. Učím sa od nich aj ja. Sú mojím rovnocenným partnerom. Čaká nás ťažká úloha – presvedčiť rodičov, že ich dospelé deti dokážu byť samostatnejšie, ak im dajú šancu. Zdá sa mi, že ako lektori začíname tam, kde ostatní končia.

Agnes Cséfalvay