ZPMP v SR

1. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva.
2. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právnu spôsobilosť vo všetkých oblastiach  života na rovnakom základe s ostatnými.
3. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti.
4. Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby.
5. V súlade s ustanoveniami tohto článku zmluvné strany prijmú všetky primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania, a zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku.

   

Jedným z najvýznamnejších článkov Dohovoru je Článok 12. Dotýka sa spôsobilosti na právne úkony. Prijatie tohto článku významným spôsobom mení chápanie schopností ľudí s postihnutím. Zakotvuje veľmi významné podporované rozhodovanie – ako asistované rozhodovanie alebo rozhodovanie s podporou poradcov a ktoré otvára možnosti na zrušenie náhradného rozhodovania – rozhodovania opatrovníkmi.

S ľuďmi s mentálnym postihnutím sa nevyhnutne spájal model náhradného rozhodovania a zásahom do spôsobilosti na právne úkony v podobe obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Dohovor prináša nové chápanie schopností ľudí s postihnutím tak, že rešpektuje individuálne zvláštnosti každého človeka. Autoritatívne zásahy do spôsobilosti na právne úkony a poskytnutie všemožnej a mnohokrát ani nekontrolovanej moci opatrovníka sú už prekonané. Hľadajú sa nové spôsoby k doterajšiemu opatrovníctvu. Cieľom je postupne zrušiť pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony.

Uplatňovanie spôsobilosti na právne úkony je totiž zásadnou podmienkou realizácie všetkých ostatných práv, ktoré Dohovor garantuje. Dohovor hovorí, že ľudia a postihnutím majú právo byť uznaní ako osoby pred zákonom rovnako ako iné osoby. Znamená to, že všetky osoby s postihnutím majú spôsobilosť na práva ako aj spôsobilosť konať. Od štátov sa žiada, aby poskytli vhodnú podporu pre osoby s postihnutím, potrebnú pre uplatňovanie ich práv.

Aj človek s mentálnym postihnutím má právo:

• prijímať svoje vlastné rozhodnutia,
• konať podľa svojich vlastných rozhodnutí,
• dostať podporu, ktorú potrebuje, aby mohol prijímať svoje vlastné rozhodnutia,
• mať rovnakú ochranu ako iní ľudia,
• svedčiť na súde, keď sa proti nemu spáchajú trestné činy,
• byť osobou pred zákonom a podľa zákona rovnako ako iní ľudia.

Základné princípy pre ľudí s mentálnym postihnutím sú slobodné rozhodovanie a občianske práva. Tieto princípy sú dôležité pre potenciálne uplatňovanie ľudských práv. Spôsobilosť na právne úkony je predpokladom, ktorý umožňuje uplatňovať slobodné rozhodovanie a plné občianske práva. V súčasnej dobe v Slovenskej republike máme veľa príkladov a situácií nefunkčného opatrovníctva. Totiž ustanovenia Občianskeho zákonníka o opatrovníctve predpokladajú, že niektorí ľudia nemajú spôsobilosť prijímať právne záväzné rozhodnutia.

Ako je to však teraz? Kým prejdeme dlhú cestu k uvedenej zmene, musíme tolerovať právny stav, ktorý u nás existuje už niekoľko desaťročí. Myslíte si, že Váš rodinný príslušník je schopný robiť všetky právne úkony alebo len niektoré? Pokúsime sa ďalej pomenovať existenciu človeka s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo s úplne pozbavenou spôsobilosťou...

   

Každý človek je nositeľom práv a povinností, hovoríme o právnej subjektivite a teda o spôsobilosti fyzickej osoby nadobúdať práva a povinnosti, ktorá  vzniká narodením (§ 7 Obč. zákonníka) bez ohľadu na vek a rozumovú vyspelosť, bez prejavenia vôle, t.j. bez urobenia právneho úkonu, napr. právo dediť - je pre všetkých rovná a nemôže byť obmedzená, aj človek ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená má plnú právnu subjektivitu.

   

Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť  fyzickej osoby vlastnými  právnymi  úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda  dovŕšením osemnásteho  roku. (§ 8 Obč. zákonníka)
Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť  fyzickej osoby vlastnými  právnymi  úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda  dovŕšením osemnásteho  roku. Úplná spôsobilosť na právne úkony znamená právne zaručenú možnosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť alebo rušiť subjektívne práva (oprávnenia), resp. právne povinnosti, t.j. uskutočňovať všetky právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony predpokladá dosiahnutie právne významného stupňa intelektuálnej a vôľovej vyspelosti konajúcej osoby. Maloletí (do 18 roku) majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Nespôsobilosť na právne úkony vzniká vtedy, keď je právna spôsobilosť určitej osoby znížená alebo obmedzená. Osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony má úplné právne postavenie (status), má právo robiť rozhodnutia, schopnosť robiť právne platné úkony a schopnosť vstupovať do právne platných dojednaní. Pri právnej nespôsobilosti dochádza k zníženiu alebo vylúčeniu právnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za záväzky a za protiprávne konanie. Ak znížime  spôsobilosť na právne úkony určitej osoby, zbavujeme ju práva vstupovať do právnych vzťahov, robiť právom garantované rozhodnutia a zasahujeme do právneho statusu, ktorý má každý občan.

Človek denne zakladá, mení alebo ruší rôzne vzťahy. Širokým okruhom sú práve právne vzťahy. Človek sa rozhoduje, čo si kúpi obed, aké noviny v trafike, či bude reklamovať topánky, aké s kúpi noviny v novinovom stánku, kde si otvorí účet, či si požiada o sociálnu podporu alebo sociálnu službu a pod. Tieto vzťahy vznikajú na základe tzv. právnych úkonov.

   

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon spočíva v určitom správaní ľudí, a to v správaní vedomom a vôľovom. Účasť vedomia a vôle v správaní býva  v jednotlivých druhoch úkonov rôzna. Nie každé ľudské správanie je úkonom v právnom slova zmysle. Právne normy spájajú právne následky len so spoločensky najzávažnejšími prejavmi ľudského správania. Úkony, pri ktorých konajúci berie na seba povinnosti alebo nadobúda oprávnenia neprávnej povahy, a ktorými  chce len niekomu prejaviť ochotu, zdvorilosť, nie sú právnym úkonom a prejav vôle konajúceho nezakladá právny vzťah (napr. úkony, ktorými sa sľubuje účasť na rôznych spoločenských, športových a kultúrnych akciách, poslúchnutie priateľskej alebo lekárskej rady, ponúknutie cigarety). Právnym úkonom spravidla nie je ani ľudské správanie. ktoré nemá požadovanú spoločenskú úroveň (napr. správanie maloletého, osoby postihnutej duševnou poruchou, osoby s mentálnym postihnutím).

   

Na rozlíšenie či ide o právny úkon, s ktorým právo spája určité dôsledky, je potrebné poznať základné znaky právnych úkonov:
a) prejav vôle – je základným pojmovým znakom, reprezentuje dve zložky - vôľu a prejav.
b) zameranie prejavu vôle – cieľ právneho úkonu,
c) uznanie prejavu vôle právnym poriadkom,
d) nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j. najmä vznik, zmena a zánik   práv a povinností.

Vôľa je vnútorným psychickým prejavom konajúceho človeka, ktorú prezentuje svojím prejavom. Vôľa sa prejavuje akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje spoznanie jej obsahu, rečou (hovorenou, posunkovou alebo písanou).
Zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné. Preto občianske právo vychádza z princípu dobromyseľnosti účastníkov. Predpokladá súlad vôle s určitým prejavom vôle. Ak však posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o existencii skutočnej vôle, bude sa skúmať kto vôľu prejavil a čia vôľa sa prezentuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom, je vôľou toho, kto ju prejavuje. Neplatí to však bez výnimky. Osoby, ktoré buď vôbec nemajú spôsobilosť na právne úkony alebo ich spôsobilosť je obmedzená, majú zákonného zástupcu, ktorý v ich mene robí právny úkon. V skutočnosti v takomto prípade zákonný zástupca prejavuje svoju psychickú vôľu. V záujme ochrany týchto osôb sa však z hľadiska občianskeho práva na vec hľadí tak, akoby zástupca prejavoval vôľu zastúpeného.

Cieľom právneho úkonu je výsledok, ktorý konajúca osoba chce právnym úkonom dosiahnuť.
Zákon niektoré právne úkony uznáva, ak splnia zákonom predpísaný alebo zmluvou dohodnutý prejav vôle, napr. právny úkon musí byť urobený písomne alebo vo forme notárskej zápisnice, príp. aby pravosť podpisu bola úradne osvedčená.
Právne následky prejavenej vôle predstavujú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ku ktorým prejav vôle „najmä“ smeruje.

   

Občianske právo neuznáva každý prejav vôle za platný právny úkon, a preto nespája s každým prejavom vôle príslušné právne následky. Na to, aby sa právny úkon považoval za platný, musí ho urobiť osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony. Ak maloletá osoba alebo osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená rozhodnutím súdu, urobí právny úkon, na ktorý nebola spôsobilá, tento právny úkon bude neplatný.

Neplatný bude aj právny úkon osoby s mentálnym postihnutím, ktorá síce nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená rozhodnutím súdu, ale rozsah mentálneho postihnutia ju robí na tento právny úkon nespôsobilou. Ide o nedostatok spôsobilosti na právne úkony. Môže ísť hlavne o prípady, keď súdne rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané. Že ide o taký prípad, je potrebné vždy dokazovať. Neplatnosť právneho úkonu podľa tohto ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania.

Ak fyzická osoba v dôsledku svojho mentálneho postihnutia, je spôsobilá posúdiť závažnosť konaní, právnych vzťahov, do ktorých vstupuje, jej právne úkony sú platné, ak majú všetky náležitosti predpísané zákonom. Podmienkou platnosti právneho úkonu je, že vôľa, ktorá je prejavená musí byť slobodná, vážna a bez omylu.

Ak neexistuje vôľa, nevzniká ani právny úkon, resp. je neplatný.
Prejavená vôľa nie je slobodná, ak konajúca osoba je zbavená voľnosti sa rozhodnúť, či prejav urobí. Jej vôľa môže byť pod vplyvom pôsobenia fyzického alebo psychického donútenia, ktoré vzbudzujú dôvodný strach.
Prejavená vôľa nie je vážna ak ten, kto ju prejavil, nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak z jeho prejavu nastali.
Prejavená vôľa je pod vplyvom omylu, ak vôľa toho, kto prejav robí, vznikala pod vplyvom omylu úmyselne vyvolaného druhým účastníkom.

Neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť aj to, že právny úkon nemá požadovanú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj formu(napr. písomnú formu). Ak právny úkon nebol urobený vo forme požadovanej zákonom, je neplatný; ak nebol urobený vo forme , ktorá vyplýva z dohody, je neplatný, ak túto neplatnosť niekto napadne.

   

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Občianskom súdnom poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Deklarovaným zmyslom pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je ochrana osôb s mentálnym postihnutím i ochrana ich majetkových práv. Je to však nepochybne vážny zásah do ich osobnej slobody, do jej rozhodovacích schopností a možností byť reálnou súčasťou svojho života.

   

Ustanovenie § 10 Občianskeho zákonníka upravuje, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu (duševnú chorobu, mentálne postihnutie) nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu (duševnú chorobu, mentálne postihnutie) je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Posudzovanie schopnosti osoby robiť právne záväzné úkony, resp. robiť len určité druhy právnych úkonov jednoduchšej povahy, môže vykonať iba súd v rámci súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony.

Súdne konanie:

Konanie môže začať na návrh alebo z podnetu súdu, ak sa dozvie o skutočnosti, ktorá môže súdu avizovať, že takéto konanie by mal začať (napr. z informácie o účastníkovi konania v inom súdnom konaní). Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie,  obmedzenie  alebo  vrátenie  spôsobilosti  na právne úkony)  môže podať  aj zdravotnícke  zariadenie, ktoré  je v takom prípade účastníkom konania. Na konanie je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého obvode sa zdržuje. Súd nie je viazaný návrhom, môže rozhodnúť aj inak ako je podaný návrh, nad rámec návrhu (napr. účastník žiada obmedziť spôsobilosť a súd rozhodne o úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony).

Súdne pojednávania vo veci rozhodovania o spôsobilosti na právne úkony (obmedzenie alebo pozbavenie) necharakterizuje v porovnaní so storočnou právnou úpravou žiadny progres, a to napriek tomu, že v uvedenej oblasti je vydaných niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESLP) to najmä v oblasti, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je reliktom starého režimu a je zásahom do oblasti ľudských práv, že ten o koho spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje má byť riadne vypočutý a oboznámený s návrhom a má mu byť daná možnosť, aby sa k návrhu vyjadril, rovnako sa má vyjadriť aj k osobe opatrovníka, ktorým by mala byť blízka osoba.

   

Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je zásahom do integrity osobnosti do jej nedotknuteľnosti. Nedotknuteľnosť osoby je zaručená v čl. 7 Listiny základných práv a slobôd. Obmedzenie spôsobilosti alebo pozbavenie spôsobilosti sa vykoná tak, že súd by mal konať v takom rozsahu, aby došlo do zásahu ústavného práva človeka v čo najmenšej miere. Preto do konania súd ustanovuje znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok a súd ho vždy musí vypočuť. Znalecký posudok nie je jediným dôkazným prostriedkom v tomto konaní. Môže vypočuť príbuzných, lekára alebo iné osoby, ktoré sa vedia k tomu vyjadriť,

ALE

v priebehu súdneho konania dochádza k tomu, že súd nevypočuje ako účastníka konania toho, o spôsobilosti ktorého sa koná, či nedoručuje rozsudok účastníkovi konania.
Platná právna úprava neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by dochádzalo k pravidelnému prieskumu nevyhnutnosti trvania obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a jeho zmenu.

   

Ak  nepodal návrh  na začatie  konania štátny  orgán alebo zdravotnícke  zariadenie, nemožno vylúčiť, že by mohlo byť začaté konanie aj v celkom neodôvodnenom prípade. Pritom nejde len o rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony (a určenie rozsahu tohto obmedzenia). Už samotné konanie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť postavenie dotknutého človeka. Preto je na mieste náležitá ochrana ľudí pred neodôvodneným zásahom do ich osobnej slobody, prípadným podávaním neodôvodnených alebo dokonca šikanóznych návrhov. Preto môže súd uložiť navrhovateľovi, ak to nie je zdravotnícke zariadenie alebo štátny orgán, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave občana, o ktorého spôsobilosti sa koná; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie. Vždy je však vecou súdu, aby zvážil okolnosti prípadu, či má byť uložená povinnosť predloženia lekárskeho vyšetrenia, alebo nie. Súd nebude požadovať lekárske vysvedčenie tam,  kde  by  sa zdala podľa okolností prípadu takáto požiadavka zbytočná, alebo keď by iné okolnosti nasvedčovali, že je vo všeobecnom záujme, aby konanie bolo vykonané (kde by napr. mohlo dôjsť k ohrozeniu  života alebo zdravia iných osôb).
Voči uzneseniu súdu o uložení povinnosti predložiť lekárske vysvedčenie nie je odvolanie prípustné, je právne záväzné jeho doručením.

   

Tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoví predseda senátu opatrovníka pre konanie. Tento opatrovník je ustanovený len pre toto jediné konanie a nazývame ho kolízny opatrovník. Obvykle je ním pracovník okresného súdu alebo okresného úradu.

Pri výbere osôb pre ustanovenie opatrovníka pri konaní o spôsobilosti na právne úkony niektorí poukazujú na nevýhodu, ak sa za opatrovníkov ustanovujú pracovníci súdu, najmä súdni tajomníci a justiční čakatelia. Na druhej strane však treba poukázať na to, že je možno ešte nevhodnejšie za takýchto opatrovníkov ustanoviť blízkych príbuzných, ktorí dali podnet na začatie konania. Hrozí tu nebezpečenstvo kolízie záujmov medzi takýmito príbuznými a občanom, o ktorého spôsobilosti sa koná. Môže totiž dôjsť k ovplyvneniu priebehu konania a ohrozeniu jeho nestrannosti. V niektorých prípadoch nemožno vylúčiť ani určitý osobný záujem príbuzných na rozhodnutí.

Voči uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka môže ten, o koho spôsobilosti sa bude konať podať odvolanie, toto uznesenie mu musí byť doručené. Ak súd nedoručí uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, došlo k procesným chybám v postupe súdu a je daný dôvod na podanie odvolania.  Ak kolízny opatrovník nevykonáva úkony v prospech človeka s mentálnym postihnutím, ktorého zastupuje v konaní alebo ak je nečinný môže podať ten o koho spôsobilosti sa rozhoduje návrh na ustanovenie nového opatrovníka.

   

Ustanovenie kolízneho opatrovníka v konaní o spôsobilosti na právne úkony nebráni občanovi, o ktorého spôsobilosti  sa koná, zvoliť si zástupcu na úkony, ktoré v konaní môže urobiť sám – právneho zástupcu na základe plnej moci.

Je kolízny opatrovník totožný s opatrovníkom človeka, ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo jej bol pozbavený?

V konaní o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje súčasne o ustanovení opatrovníka, ktorý bude konať za osobu bez spôsobilosti alebo s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

   

Konanie začína prijatím návrhu alebo vydaním uznesenia súdu o začatí konania o spôsobilosti na právne úkony.

Predseda senátu nariadi na prerokovanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu ústnosti súdneho konania. Výnimočne môže súd rozhodnúť, že vec prerokuje aj bez nariadenia pojednávania, musí však tento svoj postup v konečnom rozhodnutí riadne odôvodniť. Nenariaďovať pojednávanie možno zásadne len vtedy, keď by sa človek, o ktorého spôsobilosti sa koná, nemohol zúčastniť na pojednávaní vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku, a ak nie je ani iný dôvod na nariadenie pojednávania. V súčasnosti právna úprava umožňuje, aby súd upustil od  výsluchu tohto posudzovaného človeka, ak nemožno tento  výsluch vykonať  vôbec alebo  bez ujmy  na jeho zdravotnom stave. V týchto konaniach je viac ako bežné, že na konanie nebýva prizývaný človek, o spôsobilosti ktorého sa rozhoduje, nedostane priestor na to, aby sa vyjadril, súd sa v zásade spolieha iba na vyjadrenie súdneho znalca v znaleckom posudku.

   

V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie zdravotného postihnutia osoby, ktorej sa konanie  bezprostredne týka, t.j. či tento človek má také mentálne postihnutie, ktoré je dôvodom na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Pri riešení tejto otázky musí súd spolupracovať so znalcami - lekármi, prípadne príslušnými zdravotníckymi zariadeniami, pretože sám spravidla nemá odborné znalosti potrebné na zvládnutie tejto úlohy.

V súčasnosti sa priraďuje pohľad na človeka s mentálnym postihnutím prevažne podľa rovnice vyjadrujúcej názory statusového testu: mentálne postihnutie =  nespôsobilosť na právne úkony.  Súd skúma existenciu postihnutia, pričom zohľadňuje prioritne závery znaleckého posudku.
Na prelomenie tohto zásadného prvku statusového testu poukazujeme na Nález Ústavného soudu sp.zn. I. ÚS 557/09 (bod 23):
„Samotná skutečnost, že osoba trpí duševní poruchou totiž ještě není důvodem pro omezení její způsobilosti k právním úkonům, resp. vyjádřeno jazykem základních práv – k omezení jejích základních práv (práva na právní osobnost a na lidskou důstojnost), ale musí být vždy konkrétně uvedeno, koho, resp. co ohrožuje plná způsobilost k právním úkonům (zachování právní osobnosti) osoby omezované, a dále je třeba odůvodnit, proč nelze situaci řešit mírnějšími prostředky.“

Znalecký posudok súdneho znalca sa zameriava na zdravotný stav, ktorý ako je nesporné v určitom stave existuje, ale nemusí znamenať, že tento človek nemá spôsobilosť na právne úkony. V súdnom konaní je potrebné aplikovať nové pohľady na tohto človeka, pretože každý človek dokáže robiť nejaké právne úkony, ich špecifikáciu musí súd zisťovať posúdením funkčných schopností človeka v určitej oblasti a na určitú dobu,  tzv. funkčným testom schopností. Dokáže tento človek rozhodovať o svojich záležitostiach samostatne alebo len s malou pomocou  alebo s pomocou, ktorá je vzhľadom na zložitosť vykonávaného právneho úkonu väčšia. Vie sa rozhodnúť, že chce so svojou milou/svojim milým, žiť ako partneri ale zákon o rodine im neumožňuje uzatvoriť manželstvo, pretože je aspoň jeden z nich pozbavený spôsobilosti na práve úkony, alebo musí požiadať súd o súhlas s uzatvorením manželstva ak má aspoň jeden z nich obmedzenú spôsobilosť na právne úkony? Vie sa rozhodnúť koho pôjde voliť – pretože rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony má v tejto oblasti vylučujúci dôsledok? Vie sa rozhodnúť, ako si na daný mesiac rozdelí peniaze a čo si môže za ne kúpiť – keďže je to pomerne zložité rozhodovanie, môže na to potrebovať pomoc, poradenstvo svojich blízkych ale nie je tu dôvod na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Pretože v našom právnom poriadku ešte existuje menej zasahujúci inštitút a to je ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka, ktorého môže súd ustanoviť človeku s mentálnym postihnutím napr. na rozhodovanie o lekárskej starostlivosti.

   

Významnú úlohu v konaní o spôsobilosti na právne úkony majú rodinní príslušníci, rodičia, súrodenci a známi, ktorí s týmto človekom, o ktorého spôsobilosti sa koná, prichádzali dlhodobo do bližšieho styku a súd by ich mal vypočuť. Mali by sa vyjadriť k návrhu na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Môžu súd upozorniť na celý rad dôležitých skutočností, týkajúcich sa jeho bežného života a správania. Môžu navrhovať vykonanie nových dôkazov (napr. predloženie posudku od psychológa, vypočutie nových svedkov). Na základe uvedeného je znalecký posudok veľmi závažným dôkazom, nie však jediným dôkazom. Súd je povinný preveriť správnosť informácií o prípade a zaoberať sa navrhnutými dôkazmi. Môže zvážiť, ktoré ďalšie dôkazy vykoná, za účelom správneho posúdenia prípadu, aj keď ich účastníci nenavrhli. Posudky, ktorých vypracovanie nebolo nariadené v súdnom konaní (ale boli vypracované napr. na žiadosť účastníka), majú povahu listinného dôkazu. Je to významné predovšetkým pre hodnotenie celého prípadu a súd je povinný sa nimi zaoberať.

   

Ak je preukázané, že v konaní sa rozhoduje o spôsobilosti na právne úkony osoby s mentálnym postihnutím, potom súd musí skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, či táto osoba je, alebo nie je schopná z tohto dôvodu robiť právne úkony. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo zistení urobených na základe posudkov znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd musí starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na celkové konanie a činy v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Ide totiž o to, že mentálne postihnutie samo osebe ešte nemusí znamenať, že človek nemá schopnosť vôbec alebo len čiastočne robiť právne úkony. Veľakrát to záleží od konkrétnej povahy  a zložitosti „právneho úkonu“.

Potrebné je posudzovať schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery človeka s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje.

Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s mentálnym postihnutím, zistených na základe posudkov znalcov, schopností riešiť každodenné situácie alebo aj tie najzložitejšie (kde aj ľudia bez postihnutia majú veľakrát problémy), schopností a možností sa zamestnať, schopností porozumieť právnym úkonom, keď sa tomuto človeku poskytne pomoc vysvetlením obsahu tohto úkonu, možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

   

Súd je vždy povinný vypočuť súdneho znalca, aby sa vyjadril o zdravotnom stave posudzovaného človeka. Sudca by mal pri doručovaní žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku znalcovi položiť otázky, ktoré sú pri posudzovaní spôsobilosti na právne úkony podstatné.

Úlohou okresného súdu je, aby vhodnými dôkazmi, hlavne výsluchom rodinných príslušníkov alebo osôb, ktoré dlhodobo žijú s občanom, o ktorého spôsobilosti sa koná, skúmal celkové osobné pomery, aby tak zistil, ako tento občan zabezpečuje obstarávanie potrieb domácnosti a ako postupuje pri hospodárení s nehnuteľnosťami, ako hospodári s  finančnými prostriedkami, ako sa prejavuje v styku so svojimi príbuznými a ostatnými ľuďmi. Bez znalosti týchto okolností a bez ich súhrnného vyhodnotenia nemôže súd dospieť k úplne zodpovednému záveru o tom, že  v záujme ochrany osobných a majetkových práv a v širšom spoločenskom záujme sa javí  ako nutné  pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Súd ustanovuje znalca uznesením v priebehu konania.
Zmyslom znaleckého dokazovania a odborného vyšetrenia, je zistenie takých informácií o prípade, na ktorých posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti.
Znalci by mali porovnať výsledky svojho odborného vyšetrenia s ostatnými poznatkami, zisteniami o osobných pomeroch, aby na základe tohto porovnania spoľahlivo usúdili, do akej miery prejavy mentálneho postihnutia vyžadujú pozbavenie, príp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd je povinný odovzdať znalcom získané poznatky a po vykonaní znaleckého posudku zároveň vypočuť znalcov tak, aby sa spoľahlivo zistil stav prípadu.
Súd zároveň určí účastníkom povinnosť spolupracovať so znalcom, poskytnúť mu potrebné vysvetlenia a doklady, ktoré bude znalec potrebovať na vypracovanie znaleckého posudku, aby sa ustanovil v znalcom určený čas a na znalcom určené miesto.
Súd môže prikázať aj niekomu inému, aby spolupracoval so znalcom, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.

   

Účastník má právo vyjadriť sa k osobe znalca. Súd k tomu vyjadreniu prihliada a ak dospeje k záveru, že výhrady sú dôvodné, ustanoví iného znalca. Inak o výhradách nerozhoduje.

    

Znalecký posudok pre účely súdneho konania môže vykonať iba znalec, ktorý splnil zákonné predpoklady na vymenovanie za znalca. Je ním odborník pre určité odvetvie odboru. Znalca vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti SR, v určitých prípadoch predseda krajského súdu. Zoznam znalcov je vedený na každom krajskom súde. Ústredný zoznam vedie Ministerstvo spravodlivosti SR.

V konaní sa uskutoční ustanovenie znalca na žiadosť súdu. Súd môže vyžiadať v osobitne náročných prípadoch alebo ak je to potrebné, k rovnakému prípadu podanie ďalšieho znaleckého posudku.

Súd môže za účelom vypracovania znaleckého posudku ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov. Pritom si overí odborné a osobnostné predpoklady tejto osoby na podanie posudku. Pred podaním posudku takto ustanovený znalec zloží predpísaný sľub predsedovi krajského súdu, v ktorého obvode má znalec trvalé bydlisko. Pre účely konania o spôsobilosti na právne úkony je príslušným znalcom lekár z odboru psychiatrie. Týmto postupom je možné prizvať do konania ako znalca aj odborníka z oblasti psychológie, ktorý je pre ľudí s mentálnym postihnutím, vzhľadom na ich zdravotné postihnutie, odborníkom s rozsiahlejšími poznatkami a skúsenosťami. Ustanovený znalec môže  zabezpečiť v konaní účasť psychológa tak, že si ho prizve na vypracovanie znaleckého posudku  ako konzultanta. Kópiu znaleckého posudku znalec archivuje 10 rokov od jeho podania.

    

Pri vyžiadaní znaleckého posudku súd určí znalcovi lehotu, v ktorej má znalecký posudok vykonať, spravidla ide o 30-dňovú lehotu. Pred uložením lehoty podľa okolností treba so znalcom prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať. V naliehavých prípadoch môže súd žiadať vykonanie úkonu bezodkladne. Ak znalec nepodá znalecký posudok v určenej lehote a svoje meškanie neodôvodní, môže súd podať návrh na odvolanie znalca alebo mu uložiť pokutu. Pokutu možno uložiť aj osobe, ktorej súd uložil povinnosť ustanoviť sa k znalcovi, predložiť mu potrebné doklady, podať potrebné vysvetlenia a táto osoba uloženú povinnosť nesplní.

    

Súd sa pýta znalca:

• či posudzovaný občan trpí duševnou poruchou, o akú poruchu ide, či môže ísť o jeho prechodný charakter,
• ako sa u posudzovaného občana prejavuje duševná porucha, ako ovplyvňuje jeho správanie v rodine, v spoločnosti,
• či je posudzovaný občan v plnom rozsahu, resp. čiastočne neschopný zodpovedne vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti,
• či doručenie rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony a vypočutie účastníka konania na pojednávaní je možné,
• aká je prognóza ďalšieho vývoja mentálneho postihnutia do budúcnosti, či možno očakávať zlepšenie stavu.

Na požiadanie súdu znalec znalecký posudok písomne doplní alebo jeho obsah bližšie osobne vysvetlí.

    

Navrhnite súdu formulácie otázok, ktoré súvisia so spôsobilosťou na právne úkony pre vášho účastníka konania. Významná je pre súd tiež informácia, že vplyvom prostredia, v ktorom človek s mentálnym postihnutím žije a ďalším vzdelávaním, môže tento človek svoje doterajšie nezvládnuté schopnosti odstrániť a získať zručnosti, ktoré dovtedy nemal.

Poukážte v súdnom konaní na to, čo človek vie urobiť samostatne a čo s pomocou, poukážte na to, čo všetko dokáže a nie, čo nevie.

V konaní môžu byť zodpovedané aj tieto významné otázky, ktoré zahŕňajú schopnosti a potreby posudzovaného človeka, a ktoré ovplyvňujú jeho život:

• môžu byť osobné potreby uspokojované neformálne, bez obmedzenia spôsobilosti na právne úkony?
• môžu byť potreby uspokojované nejakým iným spôsobom?
• je neschopný porozumieť alebo vykonať nejaké osobné rozhodnutie, alebo je toho schopný, je schopný komunikovať o svojich zámeroch (t.j. rečou, znakmi alebo iným spôsobom)?
• je schopný robiť nejaké rozhodnutie, príp. zvoliť si určité riešenie, porozumieť voľbe a posúdiť ju?

Pri zodpovedaní uvedených otázok je vhodné rozlišovať dve oblasti rozhodovania:

• osobné rozhodovanie: napr. miesto bývania, s kým žiť, spoločenské aktivity, zamestnanie, vzdelávanie otváranie a čítanie pošty, vybavovanie osobných záležitostí s úradmi, stravovanie, oblečenie a ostatné rutinné denné záležitosti,
• rozhodovanie majetkového charakteru: výkon správy vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladanie s nimi, uzavieranie zmlúv akéhokoľvek druhu, od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzavretie kúpnej alebo darovacej zmluvy).

    

Ak nesúhlasíte so znaleckým posudkom, navrhnite súdu prizvanie znalca na kontrolný znalecký posudok. Znalecký posudok sa doručuje účastníkom konania, ktorí - ak sú na to dôvody - môžu navrhnúť vykonať kontrolné dokazovanie. Ak súd dospeje k záveru, že znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže posudok dať preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Bez vykonania nového znaleckého dokazovania alebo iného zrejmého dôkazu súd sám nemôže robiť iné odborné závery.

V konaní ide o nové znalecké vyšetrenie, a preto je potrebné dohliadnuť na to, aby sa vykonal nový výsluch, nové znalecké vyšetrenie. Aj tento znalecký posudok je v konaní dôležitý a súd ho musí posudzovať rovnocenne s predchádzajúcim znaleckým posudkom.

    

Súd by mal dbať na to, aby jeho rozhodnutie v čo najmenšej možnej miere obmedzovalo každého občana, aby zohľadňovalo aj sociálne prostredie, úlohu rodiny, ako aj právo človeka s mentálnym postihnutím na nezávislosť. Dôležité je, aby čo najmenej obmedzovalo, a tak čo najmenej zasahovalo do osobnosti človeka.
Rozhodnutie,   ktorým   súd   pozbavuje   spôsobilosti  alebo obmedzuje spôsobilosť  občana, je záväzné aj pre ostatné právnické a fyzické osoby.

Rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony mení právne postavenie občana v tom zmysle, že nie je ďalej úplne alebo sčasti spôsobilý nadobúdať svojimi právnymi úkonmi (príp. len niektorými právnymi úkonmi) práva a povinnosti napriek tomu, že doteraz takúto spôsobilosť na právne úkony mal. Preto nie je možné vydať rozhodnutie súdu o pozbavení lebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony so spätnou účinnosťou (t.j. skorším dňom, ktorý  predchádza dňu ukončenia súdneho  konania a vydania rozhodnutia súdu).

Nie je však vylúčené, aby určitý právny úkon, ktorý bol urobený v čase, keď občan nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, avšak mentálne postihnutie ho robí na tento právny úkon nespôsobilým, bol vyhlásený za neplatný. Výrok o neplatnosti právneho úkonu nemožno urobiť v konaní o spôsobilosti na právne úkony, ale v samostatnom súdnom konaní o vyslovení neplatnosti tohto konkrétneho právneho úkonu.

   

Ak bolo v konaní o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zistené, že nie sú dané podmienky ani na pozbavenie ani na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, súd zastaví konanie.

Vo výroku rozsudku sa občan označí plným menom a priezviskom, uvedie sa dátum a príp. miesto narodenia občana a trvalý pobyt. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd musí prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a týmto obmedzením postihnúť len tú oblasť životných situácií občana, pre ktoré je to potrebné v záujme ochrany jeho práv, ako aj v záujme spoločnosti.

Výrok rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony obsahuje prevažne túto formuláciu výroku rozsudkuo pozbavení spôsobilosti na právne úkony:
„Súd pozbavuje posudzovaného: meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu“

Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí uviesť rozsah obmedzenia, spravidla sa uvedie negatívny výpočet vecí, ktoré nemôže občan vo vlastnom mene konať:
„Súd spôsobilosť posudzovaného: meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, na právne úkony obmedzuje tak, že nie je spôsobilý nakladať s majetkom, ktorého hodnota presahuje čiastku ..... Sk, rovnako preberať aj invalidný dôchodok (mesačnú mzdu) presahujúcu čiastku ..... Sk“

Ak je človek s mentálnym postihnutím umiestnený na trhu práce a vstupuje do pracovného procesu, súd by sa vo svojom rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony mal zaoberať tiež pracovnoprávnou spôsobilosťou na právne úkony tohto človeka (t.j. spôsobilosťou podľa Zákonníka práce – uzavierať pracovnú zmluvu, rušiť pracovný pomer a pod.).

Súd  môže rozhodnúť, že upustí  od doručenia rozsudku o spôsobilosti na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť. V takom prípade súd musí o tom rozhodnúť vo výroku rozsudku, a to po predchádzajúcom vyjadrení znalca. Znalcovi sa dáva kompetencia odporučiť súdu, či by doručenie rozhodnutia mohlo na posudzovaného človeka pre jeho mentálne postihnutie pôsobiť nepriaznivo alebo či je schopný posúdiť význam rozhodnutia.

Aj v tomto smere už existuje judikatúra ESLP, že rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony treba vždy doručovať tomu, o koho ide, pretože sa rozhoduje o jeho osobnom stave a keď nebude o uvedenom obsahu rozhodnutia informovaný, môže to mať oveľa závažnejší dopad na jeho existenciu, môže robiť právne úkony o ktorých súd rozhodol, že ich vykonávať nemôže.

    

a) Zmena pomerov

Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti  zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. Návrhom na vrátenie spôsobilosti na právne úkony dochádza (rovnako ako pri podaní návrhu na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) k začatiu konania o spôsobilosti občana na právne úkony so všetkými postupmi uvedenými k tomuto konaniu. Súd preto môže zrušiť pôvodné rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony a rozhodnúť, aj keď sa to v návrhu nepožadovalo, o inom zodpovedajúcom obmedzení (o pozbavení) jeho spôsobilosti na právne úkony. To isté platí aj v konaní začatom uznesením aj bez návrhu na základe podnetu smerujúceho k navráteniu spôsobilosti na právne úkony.

Návrh na vrátenie spôsobilosti  na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a nemožno očakávať zlepšenie  jeho stavu, môže súd rozhodnúť,  že nemôže podať návrh po určený (primeraný) čas, najdlhšie však po dobu jedného roka.

b) Nepreukázané dôvody

Súd vydaný  rozsudok zruší,  ak  sa  neskôr  ukáže,  že  pre pozbavenie  alebo obmedzenie  spôsobilosti na  právne úkony neboli podmienky (ak nebol preukázaný dôvod tohto rozhodnutia). Súd rozhodnutie zruší bez toho, aby došlo k zmene pomerov u občana, o ktorého spôsobilosti sa konalo. Na rozdiel od rozhodnutia v dôsledku zmeny pomerov, zrušenie pôvodného rozsudku má tie dôsledky, že na osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony ide, sa hľadí, akoby nikdy nebola pozbavená (obmedzená) spôsobilosti na právne úkony – rozhodnutie má v tom smere spätnú účinnosť.

c) Nesprávne posúdené pomery

Ak bol niekto pozbavený spôsobilosti na právne úkony, hoci boli splnené podmienky len pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, súd zruší pôvodné rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Súd súčasne vysloví obmedzenie na právne úkony; výrok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je však účinný ku dňu, ku ktorému bola dotknutá osoba (nesprávne) úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

   

Za konanie súdu sú účastníci povinní platiť poplatky podľa zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súdne poplatky predstavujú náklady štátu vynaložené na zabezpečenie konania súdov; hovoríme o trovách súdneho konania.
Trovy súdneho konania v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát. Sú to trovy konania za rozhodovaciu činnosť súdu, náklady na znalecké dokazovanie vyúčtované súdnym znalcom (jedná sa o sumu cca 300 EUR), príp. iné náklady spojené so súdnym dokazovaním.

Ten, kto podal zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré posudzovanému občanovi, jeho zástupcovi a štátu  konaním vznikli, t.j. súd ho zaviaže na náhradu trov súdneho konania.
To neplatí, ak sa ten, kto podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, mohol o neodôvodnenosti svojho návrhu presvedčiť až v priebehu konania a na základe vykonaných dôkazov.

   

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo akejkoľvek zmene tohto rozsudku súd oznamuje túto skutočnosť príslušnému oddeleniu Policajného zboru a miestnemu alebo obvodnému úradu, príslušnému podľa trvalého pobytu občana, o spôsobilosti ktorého sa rozhodlo.

    

V zásade sa totožnosť občana preukazuje občianskym preukazom, prípadne možno totožnosť preukázať aj cestovným dokladom.

Ak je človek pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony je jeho opatrovník - zákonný zástupca povinný do 15 dní odo dňa, keď súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odovzdať občiansky preukaz príslušnému okresnému oddeleniu Policajného zboru. Občiansky preukaz stráca dňom právoplatnosti rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony platnosť. O odovzdaní občianskeho preukazu vydá policajný útvar opatrovníkovi potvrdenie o odovzdaní občianskeho preukazu.

Keďže ide o zmenu údajov zapísaných v občianskom preukaze, stáva sa občiansky preukaz neplatný a z úradnej moci sa takémuto občanovi vydá nový občiansky preukaz.
Následne sa vystaví nový občiansky preukaz a informácia o súdnom rozhodnutí týkajúcom sa pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sa zapíše do občianskeho preukazu na základe predloženého právoplatného rozhodnutia súdu.
Ak sa rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony zmení alebo zruší, vydá sa z úradnej moci, avšak na žiadosť občana, nový občiansky preukaz. Zmenu je potrebné preukázať právoplatným rozhodnutím súdu.

    

Každý občan na rozdiel od právnej úpravy týkajúcej sa občianskych preukazov, má právo na vydanie cestovného dokladu (prevažne cestovného pasu, cestovného preukazu). Cestovný doklad je verejná listina, ktorou občan preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo a ďalšie skutočnosti obsiahnuté v údajoch uvedených v cestovnom doklade. Do cestovného dokladu sa zapíše skutočnosť o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti občana na právne úkony. K tomu je opatrovník povinný predložiť právoplatné rozhodnutie súdu. Nezapísanie tejto zmeny v cestovnom doklade spôsobuje neplatnosť cestovného dokladu.

    

Súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony ustanoví tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená, opatrovníka. Po právoplatnosti rozsudku o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony tento sa stáva zákonným zástupcom, teda koná za tohto človeka v rozsahu, ako o tom rozhodol súd.

Zástupcom môže byť fyzická aj právnická osoba.
Predpokladom na ustanovenie navrhnutej osoby za opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka.

Opatrovníkom má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba (napr. priateľ, iný známy). Človek s mentálnym postihnutím by mal byť vyzvaný, aby vyjadril svoje rozhodnutie k osobe opatrovníka a jeho rozhodnutie by malo byť v čo najväčšej miere akceptované.

Ak nie je možné za opatrovníka ustanoviť príbuzného alebo inú vhodnú osobu, ktorá spĺňa podmienky na ustanovenie za opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu na základe uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení.

Opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony môže byť zbavený svojej funkcie. O pozbavení opatrovníka funkcie rozhoduje na návrh toho, kto preukáže vážny záujem, predseda senátu uznesením, a to z dôležitých dôvodov, predovšetkým na základe zistenia, že opatrovník riadne neplní svoje povinnosti pri starostlivosti o osobu, ktorej bol ustanovený.

Ak dôjde k stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného pri určitom právnom úkone alebo k stretu (kolízii) záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca (napr. verejný opatrovník), ustanoví súd osobitného zástupcu (kolízneho opatrovníka). V prípade kolízie záujmov ide o ustanovenie opatrovníka na určitý úkon, resp. určité konanie, príp. na obmedzenú, spravidla aj časovo limitovanú činnosť. Vykonaním úkonu či skončením konania funkcia kolízneho opatrovníka zaniká.

V súčasnosti nie je zabezpečený dôsledný dohľad nad výkonom opatrovníctva, nie sú žiadne záruky zamedzujúce zneužitie opatrení k uplatňovaniu spôsobilosti na právne úkony, a tiež toho, ako a aké úkony v praxi vykonáva opatrovník, či sú v záujme opatrovanca.
Práva a povinnosti opatrovníkov sú upravené v Občianskom zákonníku a v Občianskom súdnom poriadku veľmi stručne a nedostatočne.

Podľa § 192 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie rozsah opatrovníckych práv a povinností. Na konanie opatrovníka sa obdobne použijú ustanovenia § 176 až § 180 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vedie opatrovníka vykonávať svoju funkciu „riadne“ (§ 178 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Ale čo je riadny výkon opatrovníctva, zákon bližšie nešpecifikuje. Zákon navyše nerieši žiadnu bežnú situáciu, ako sa má opatrovník správať. Na základe tohto ustanovenia súd vybavuje podnety a upozornenia ohľadne výkonu funkcie opatrovníka, ale nešpecifikuje, podľa akých zásad má súd postupovať (napríklad riadiť sa záujmami opatrovanca). O niečo podrobnejšie je ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka o tom, že súd musí schváliť právny úkon týkajúci sa nakladania s majetkom, pokiaľ nejde o bežnú záležitosť. Nie je však dostatočné jasné, čo má zákon na mysli pod pojmom „bežná záležitosť“. V praxi súdy nemajú dostatok času venovať sa podnetom týkajúcim sa kontroly opatrovníkov, spôsob kontroly nie je jednotný. Iba niektoré súdy žiadajú raz ročne alebo polročne správy od opatrovníkov o nakladaní s majetkom opatrovanca, kedy opatrovník predloží písomne vyhotovený prehľad nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom opatrovanca. Ale ani takto vykonávaná kontrola súdom neodhalí konanie opatrovníka, ktoré nie je v záujme opatrovanca, napr. bránenie stretávania sa s priateľmi, navštíviť nejakú kultúrnu akciu alebo zneužívanie v domácnosti rôznymi druhmi psychického nátlaku...

     

Nespôsobilosť na právne úkony človeka má vážny dopad na široké sféry spoločenského a rodinného života človeka, pričom právna úprava je obsiahnutá v rôznych zákonoch.

Zákonník práce: opatrovník vykonáva všetky pracovno-právne úkony v rozsahu obmedzenia človeka, príp. všetky právne úkony ak je tento človek pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Zákon o rodine:
§ 12 ods. 1 Manželstvo nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
ods.2 Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len s povolením súdu.
ods. 3 Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
ods. 4 Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva.
Podľa § 28 ak sa zasahuje do rodičovských práv takým spôsobom, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Podľa rozsahu § 46 ods. 2 má rozhodnutie o nespôsobilosti na práve úkony dopad aj na náhradnú osobnú starostlivosť, pričom maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Tento súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Podľa ustanovenia § 101 ods.2 Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, vyžaduje sa k osvojeniu len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

Zákony o voľbách

• pre voľby do NR SR – zákon č.333/2004 Z. z. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov,
• pre voľby do Európskeho parlamentu – zákon č.331/2003 Z.z. o voľbách do Európskeho parlamentu,
• pre voľby do samosprávy obcí – zákon č.346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
• pre voľby do samosprávnych krajov – zákon č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov
• pre voľby prezidenta SR  zákon č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov

Pri voľbe do Európskeho parlamentu a NR SR a pri voľbe prezidenta SR –

• zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody, z dôvodov ochrany zdravia ľudí,
• výkon trestu odňatia slobody, obzvlášť závažného zločinu
• pozbavenie (nie obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony (súdom),

Pri komunálnych volbách do samosprávy obcí  a voľbách do samosprávnych krajov

• zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí,
• výkon trestu odňatia slobody,
• výkon základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo zdokonaľovacej služby, a to v prípade, ak to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
• pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

Upozornenie: pri voľbách do samosprávy obcí  okrem pozbavenia spôsobilosti a výkonu trestu odňatia slobody je prekážkou aj obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a výkon základnej vojenskej služby.