Font Size

Layout

Cpanel

Poradenstvo

Naše združenie už niekoľko rokov poskytuje poradenstvo v rôznych otázkach, týkajúcich sa ľudí s mentálnym postihnutím. Pravidelne dostávame otázky a prosby o pomoc pri riešení problémov ľudí, s ktorými nie sme v priamom kontakte. Práve tieto otázky a prosby nás priviedli k nápadu spracovať toto Poradenské minimum, manuál pre odborníkov v oblasti poradenstva pre ľudí s mentálnym postihnutím. Je zosumarizovaním niektorých problémových situácií, ktorým v bežnom živote čelia ľudia s mentálnym postihnutím, ich rodinní príslušníci alebo opatrovníci. Logicky sa s týmito problémami najčastejšie stretávajú aj odborníci v pomáhajúcich profesiách. Pri tvorbe tohto materiálu sme vychádzali z vlastnej praxe a z poznania aktuálnej legislatívnej situácie, ktorá determinuje riešenie jednotlivých problémov.

Spracovali: PhDr. Iveta Mišová, JUDr. Zuzana Stavrovská, Mgr. Miroslava Petrovičová

Prosím, kliknite na oblasť, ktorá vás zaujíma:





Ľudské práva ľuďom s mentálnym postihnutím

Ľudské práva

Ľudské práva ľuďom s mentálnym postihnutím

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, článok 12 - Rovnosť pred zákonom

  1. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva.
  2. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právnu spôsobilosť vo všetkých oblastiach  života na rovnakom základe s ostatnými.
  3. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti.
  4. Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby.
  5. V súlade s ustanoveniami tohto článku zmluvné strany prijmú všetky primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania, a zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku.

   

Čo je to podporované rozhodovanie?

Jedným z najvýznamnejších článkov Dohovoru je Článok 12. Dotýka sa spôsobilosti na právne úkony. Prijatie tohto článku významným spôsobom mení chápanie schopností ľudí s postihnutím. Zakotvuje veľmi významné podporované rozhodovanie – ako asistované rozhodovanie alebo rozhodovanie s podporou poradcov a ktoré otvára možnosti na zrušenie náhradného rozhodovania – rozhodovania opatrovníkmi.

S ľuďmi s mentálnym postihnutím sa nevyhnutne spájal model náhradného rozhodovania a zásahom do spôsobilosti na právne úkony v podobe obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Dohovor prináša nové chápanie schopností ľudí s postihnutím tak, že rešpektuje individuálne zvláštnosti každého človeka. Autoritatívne zásahy do spôsobilosti na právne úkony a poskytnutie všemožnej a mnohokrát ani nekontrolovanej moci opatrovníka sú už prekonané. Hľadajú sa nové spôsoby k doterajšiemu opatrovníctvu. Cieľom je postupne zrušiť pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony.

Uplatňovanie spôsobilosti na právne úkony je totiž zásadnou podmienkou realizácie všetkých ostatných práv, ktoré Dohovor garantuje. Dohovor hovorí, že ľudia a postihnutím majú právo byť uznaní ako osoby pred zákonom rovnako ako iné osoby. Znamená to, že všetky osoby s postihnutím majú spôsobilosť na práva ako aj spôsobilosť konať. Od štátov sa žiada, aby poskytli vhodnú podporu pre osoby s postihnutím, potrebnú pre uplatňovanie ich práv.

Aj človek s mentálnym postihnutím má právo:

  • prijímať svoje vlastné rozhodnutia,
  • konať podľa svojich vlastných rozhodnutí,
  • dostať podporu, ktorú potrebuje, aby mohol prijímať svoje vlastné rozhodnutia,
  • mať rovnakú ochranu ako iní ľudia,
  • svedčiť na súde, keď sa proti nemu spáchajú trestné činy,
  • byť osobou pred zákonom a podľa zákona rovnako ako iní ľudia.

Základné princípy pre ľudí s mentálnym postihnutím sú slobodné rozhodovanie a občianske práva. Tieto princípy sú dôležité pre potenciálne uplatňovanie ľudských práv. Spôsobilosť na právne úkony je predpokladom, ktorý umožňuje uplatňovať slobodné rozhodovanie a plné občianske práva. V súčasnej dobe v Slovenskej republike máme veľa príkladov a situácií nefunkčného opatrovníctva. Totiž ustanovenia Občianskeho zákonníka o opatrovníctve predpokladajú, že niektorí ľudia nemajú spôsobilosť prijímať právne záväzné rozhodnutia.

Ako je to však teraz? Kým prejdeme dlhú cestu k uvedenej zmene, musíme tolerovať právny stav, ktorý u nás existuje už niekoľko desaťročí. Myslíte si, že Váš rodinný príslušník je schopný robiť všetky právne úkony alebo len niektoré? Pokúsime sa ďalej pomenovať existenciu človeka s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo s úplne pozbavenou spôsobilosťou...

   

Aký má dopad rozhodnutie súdu na existenciu človeka bez spôsobilosti na právne úkony? Je možné problémy ľudí so zložitejšími rozhodovacími schopnosťami riešiť inak? Má každý človek právnu subjektivitu? Kedy ju nadobúda a čo sa za ňou skrýva? 

Každý človek je nositeľom práv a povinností, hovoríme o právnej subjektivite a teda o spôsobilosti fyzickej osoby nadobúdať práva a povinnosti, ktorá  vzniká narodením (§ 7 Obč. zákonníka) bez ohľadu na vek a rozumovú vyspelosť, bez prejavenia vôle, t.j. bez urobenia právneho úkonu, napr. právo dediť - je pre všetkých rovná a nemôže byť obmedzená, aj človek ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená má plnú právnu subjektivitu.

   

Aký je rozdiel medzi právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony?


Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť  fyzickej osoby vlastnými  právnymi  úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda  dovŕšením osemnásteho  roku. (§ 8 Obč. zákonníka)
Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť  fyzickej osoby vlastnými  právnymi  úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda  dovŕšením osemnásteho  roku. Úplná spôsobilosť na právne úkony znamená právne zaručenú možnosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť alebo rušiť subjektívne práva (oprávnenia), resp. právne povinnosti, t.j. uskutočňovať všetky právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony predpokladá dosiahnutie právne významného stupňa intelektuálnej a vôľovej vyspelosti konajúcej osoby. Maloletí (do 18 roku) majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Nespôsobilosť na právne úkony vzniká vtedy, keď je právna spôsobilosť určitej osoby znížená alebo obmedzená. Osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony má úplné právne postavenie (status), má právo robiť rozhodnutia, schopnosť robiť právne platné úkony a schopnosť vstupovať do právne platných dojednaní. Pri právnej nespôsobilosti dochádza k zníženiu alebo vylúčeniu právnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za záväzky a za protiprávne konanie. Ak znížime  spôsobilosť na právne úkony určitej osoby, zbavujeme ju práva vstupovať do právnych vzťahov, robiť právom garantované rozhodnutia a zasahujeme do právneho statusu, ktorý má každý občan.

Človek denne zakladá, mení alebo ruší rôzne vzťahy. Širokým okruhom sú práve právne vzťahy. Človek sa rozhoduje, čo si kúpi obed, aké noviny v trafike, či bude reklamovať topánky, aké s kúpi noviny v novinovom stánku, kde si otvorí účet, či si požiada o sociálnu podporu alebo sociálnu službu a pod. Tieto vzťahy vznikajú na základe tzv. právnych úkonov.

   

Čo sa má na mysli, keď počujeme výraz „právny úkon“?

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon
spočíva v určitom správaní ľudí, a to v správaní vedomom a vôľovom. Účasť vedomia a vôle v správaní býva  v jednotlivých druhoch úkonov rôzna. Nie každé ľudské správanie je úkonom v právnom slova zmysle. Právne normy spájajú právne následky len so spoločensky najzávažnejšími prejavmi ľudského správania. Úkony, pri ktorých konajúci berie na seba povinnosti alebo nadobúda oprávnenia neprávnej povahy, a ktorými  chce len niekomu prejaviť ochotu, zdvorilosť, nie sú právnym úkonom a prejav vôle konajúceho nezakladá právny vzťah (napr. úkony, ktorými sa sľubuje účasť na rôznych spoločenských, športových a kultúrnych akciách, poslúchnutie priateľskej alebo lekárskej rady, ponúknutie cigarety). Právnym úkonom spravidla nie je ani ľudské správanie. ktoré nemá požadovanú spoločenskú úroveň (napr. správanie maloletého, osoby postihnutej duševnou poruchou, osoby s mentálnym postihnutím).

   

Ako viem posúdiť či ide o právny úkon?



Na rozlíšenie či ide o právny úkon, s ktorým právo spája určité dôsledky, je potrebné poznať základné znaky právnych úkonov:
a) prejav vôle – je základným pojmovým znakom, reprezentuje dve zložky - vôľu a prejav.
b) zameranie prejavu vôle – cieľ právneho úkonu,
c) uznanie prejavu vôle právnym poriadkom,
d) nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j. najmä vznik, zmena a zánik   práv a povinností.

Vôľa je vnútorným psychickým prejavom konajúceho človeka, ktorú prezentuje svojím prejavom. Vôľa sa prejavuje akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje spoznanie jej obsahu, rečou (hovorenou, posunkovou alebo písanou).
Zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné. Preto občianske právo vychádza z princípu dobromyseľnosti účastníkov. Predpokladá súlad vôle s určitým prejavom vôle. Ak však posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o existencii skutočnej vôle, bude sa skúmať kto vôľu prejavil a čia vôľa sa prezentuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom, je vôľou toho, kto ju prejavuje. Neplatí to však bez výnimky. Osoby, ktoré buď vôbec nemajú spôsobilosť na právne úkony alebo ich spôsobilosť je obmedzená, majú zákonného zástupcu, ktorý v ich mene robí právny úkon. V skutočnosti v takomto prípade zákonný zástupca prejavuje svoju psychickú vôľu. V záujme ochrany týchto osôb sa však z hľadiska občianskeho práva na vec hľadí tak, akoby zástupca prejavoval vôľu zastúpeného.

Cieľom právneho úkonu je výsledok, ktorý konajúca osoba chce právnym úkonom dosiahnuť.
Zákon niektoré právne úkony uznáva, ak splnia zákonom predpísaný alebo zmluvou dohodnutý prejav vôle, napr. právny úkon musí byť urobený písomne alebo vo forme notárskej zápisnice, príp. aby pravosť podpisu bola úradne osvedčená.
Právne následky prejavenej vôle predstavujú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ku ktorým prejav vôle „najmä“ smeruje.

   

Sú všetky prejavy platné?

Občianske právo neuznáva každý prejav vôle za platný právny úkon, a preto nespája s každým prejavom vôle príslušné právne následky. Na to, aby sa právny úkon považoval za platný, musí ho urobiť osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony. Ak maloletá osoba alebo osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená rozhodnutím súdu, urobí právny úkon, na ktorý nebola spôsobilá, tento právny úkon bude neplatný.

Neplatný bude aj právny úkon osoby s mentálnym postihnutím, ktorá síce nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená rozhodnutím súdu, ale rozsah mentálneho postihnutia
ju robí na tento právny úkon nespôsobilou. Ide o nedostatok spôsobilosti na právne úkony. Môže ísť hlavne o prípady, keď súdne rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané. Že ide o taký prípad, je potrebné vždy dokazovať. Neplatnosť právneho úkonu podľa tohto ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania.

Ak fyzická osoba v dôsledku svojho mentálneho postihnutia, je spôsobilá posúdiť závažnosť konaní, právnych vzťahov, do ktorých vstupuje, jej právne úkony sú platné, ak majú všetky náležitosti predpísané zákonom. Podmienkou platnosti právneho úkonu je, že vôľa, ktorá je prejavená musí byť slobodná, vážna a bez omylu.

Ak neexistuje vôľa, nevzniká ani právny úkon, resp. je neplatný.
Prejavená vôľa nie je slobodná
, ak konajúca osoba je zbavená voľnosti sa rozhodnúť, či prejav urobí. Jej vôľa môže byť pod vplyvom pôsobenia fyzického alebo psychického donútenia, ktoré vzbudzujú dôvodný strach.
Prejavená vôľa nie je vážna ak ten, kto ju prejavil, nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak z jeho prejavu nastali.
Prejavená vôľa je pod vplyvom omylu, ak vôľa toho, kto prejav robí, vznikala pod vplyvom omylu úmyselne vyvolaného druhým účastníkom.

Neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť aj to, že právny úkon nemá požadovanú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj formu(napr. písomnú formu). Ak právny úkon nebol urobený vo forme požadovanej zákonom, je neplatný; ak nebol urobený vo forme , ktorá vyplýva z dohody, je neplatný, ak túto neplatnosť niekto napadne.

   

Konanie o spôsobilosti na právne úkony – áno alebo nie?

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Občianskom súdnom poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Deklarovaným zmyslom pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je ochrana osôb s mentálnym postihnutím i ochrana ich majetkových práv. Je to však nepochybne vážny zásah do ich osobnej slobody, do jej rozhodovacích schopností a možností byť reálnou súčasťou svojho života.

   

Kedy možno spôsobilosť na právne úkony znížiť alebo ju vylúčiť?



Ustanovenie § 10 Občianskeho zákonníka upravuje, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu (duševnú chorobu, mentálne postihnutie) nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu (duševnú chorobu, mentálne postihnutie) je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Posudzovanie schopnosti osoby robiť právne záväzné úkony, resp. robiť len určité druhy právnych úkonov jednoduchšej povahy, môže vykonať iba súd v rámci súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony.

Súdne konanie:

Konanie môže začať na návrh alebo z podnetu súdu, ak sa dozvie o skutočnosti, ktorá môže súdu avizovať, že takéto konanie by mal začať (napr. z informácie o účastníkovi konania v inom súdnom konaní). Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie,  obmedzenie  alebo  vrátenie  spôsobilosti  na právne úkony)  môže podať  aj zdravotnícke  zariadenie, ktoré  je v takom prípade účastníkom konania. Na konanie je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v ktorého obvode sa zdržuje. Súd nie je viazaný návrhom, môže rozhodnúť aj inak ako je podaný návrh, nad rámec návrhu (napr. účastník žiada obmedziť spôsobilosť a súd rozhodne o úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony).

Súdne pojednávania vo veci rozhodovania o spôsobilosti na právne úkony (obmedzenie alebo pozbavenie) necharakterizuje v porovnaní so storočnou právnou úpravou žiadny progres, a to napriek tomu, že v uvedenej oblasti je vydaných niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESLP) to najmä v oblasti, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je reliktom starého režimu a je zásahom do oblasti ľudských práv, že ten o koho spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje má byť riadne vypočutý a oboznámený s návrhom a má mu byť daná možnosť, aby sa k návrhu vyjadril, rovnako sa má vyjadriť aj k osobe opatrovníka, ktorým by mala byť blízka osoba.

   

Je jednoznačne isté, že je potrebné rozhodnúť o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony?



Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je zásahom do integrity osobnosti do jej nedotknuteľnosti.
Nedotknuteľnosť osoby je zaručená v čl. 7 Listiny základných práv a slobôd. Obmedzenie spôsobilosti alebo pozbavenie spôsobilosti sa vykoná tak, že súd by mal konať v takom rozsahu, aby došlo do zásahu ústavného práva človeka v čo najmenšej miere. Preto do konania súd ustanovuje znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok a súd ho vždy musí vypočuť. Znalecký posudok nie je jediným dôkazným prostriedkom v tomto konaní. Môže vypočuť príbuzných, lekára alebo iné osoby, ktoré sa vedia k tomu vyjadriť,

ALE

v priebehu súdneho konania dochádza k tomu, že súd nevypočuje ako účastníka konania toho, o spôsobilosti ktorého sa koná, či nedoručuje rozsudok účastníkovi konania.
Platná právna úprava neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by dochádzalo k pravidelnému prieskumu nevyhnutnosti trvania obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a jeho zmenu.

   

Je človek chránený pred neodôvodneným návrhom? 

Ak  nepodal návrh  na začatie  konania štátny  orgán alebo zdravotnícke  zariadenie, nemožno vylúčiť, že by mohlo byť začaté konanie aj v celkom neodôvodnenom prípade. Pritom nejde len o rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony (a určenie rozsahu tohto obmedzenia). Už samotné konanie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť postavenie dotknutého človeka. Preto je na mieste náležitá ochrana ľudí pred neodôvodneným zásahom do ich osobnej slobody, prípadným podávaním neodôvodnených alebo dokonca šikanóznych návrhov. Preto môže súd uložiť navrhovateľovi, ak to nie je zdravotnícke zariadenie alebo štátny orgán, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave občana, o ktorého spôsobilosti sa koná; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie. Vždy je však vecou súdu, aby zvážil okolnosti prípadu, či má byť uložená povinnosť predloženia lekárskeho vyšetrenia, alebo nie. Súd nebude požadovať lekárske vysvedčenie tam,  kde  by  sa zdala podľa okolností prípadu takáto požiadavka zbytočná, alebo keď by iné okolnosti nasvedčovali, že je vo všeobecnom záujme, aby konanie bolo vykonané (kde by napr. mohlo dôjsť k ohrozeniu  života alebo zdravia iných osôb).
Voči uzneseniu súdu o uložení povinnosti predložiť lekárske vysvedčenie nie je odvolanie prípustné, je právne záväzné jeho doručením.

   

Ako je chránený v konaní človek, o ktorého spôsobilosti sa koná?



Tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoví predseda senátu opatrovníka pre konanie. Tento opatrovník je ustanovený len pre toto jediné konanie a nazývame ho kolízny opatrovník. Obvykle je ním pracovník okresného súdu alebo okresného úradu.

Pri výbere osôb pre ustanovenie opatrovníka pri konaní o spôsobilosti na právne úkony niektorí poukazujú na nevýhodu, ak sa za opatrovníkov ustanovujú pracovníci súdu, najmä súdni tajomníci a justiční čakatelia. Na druhej strane však treba poukázať na to, že je možno ešte nevhodnejšie za takýchto opatrovníkov ustanoviť blízkych príbuzných, ktorí dali podnet na začatie konania. Hrozí tu nebezpečenstvo kolízie záujmov medzi takýmito príbuznými a občanom, o ktorého spôsobilosti sa koná. Môže totiž dôjsť k ovplyvneniu priebehu konania a ohrozeniu jeho nestrannosti. V niektorých prípadoch nemožno vylúčiť ani určitý osobný záujem príbuzných na rozhodnutí.

Voči uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka môže ten, o koho spôsobilosti sa bude konať podať odvolanie, toto uznesenie mu musí byť doručené. Ak súd nedoručí uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, došlo k procesným chybám v postupe súdu a je daný dôvod na podanie odvolania.  Ak kolízny opatrovník nevykonáva úkony v prospech človeka s mentálnym postihnutím, ktorého zastupuje v konaní alebo ak je nečinný môže podať ten o koho spôsobilosti sa rozhoduje návrh na ustanovenie nového opatrovníka.

   

Môže mať občan, o ktorého spôsobilosti sa koná, svojho právneho zástupcu?



Ustanovenie kolízneho opatrovníka v konaní o spôsobilosti na právne úkony nebráni občanovi, o ktorého spôsobilosti  sa koná, zvoliť si zástupcu na úkony, ktoré v konaní môže urobiť sám – právneho zástupcu na základe plnej moci.

Je kolízny opatrovník totožný s opatrovníkom človeka, ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo jej bol pozbavený?

V konaní o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje súčasne o ustanovení opatrovníka, ktorý bude konať za osobu bez spôsobilosti alebo s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

   

Ako prebieha konanie?



Konanie začína prijatím návrhu alebo vydaním uznesenia súdu o začatí konania o spôsobilosti na právne úkony.

Predseda senátu nariadi na prerokovanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu ústnosti súdneho konania. Výnimočne môže súd rozhodnúť, že vec prerokuje aj bez nariadenia pojednávania, musí však tento svoj postup v konečnom rozhodnutí riadne odôvodniť. Nenariaďovať pojednávanie možno zásadne len vtedy, keď by sa človek, o ktorého spôsobilosti sa koná, nemohol zúčastniť na pojednávaní vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku, a ak nie je ani iný dôvod na nariadenie pojednávania. V súčasnosti právna úprava umožňuje, aby súd upustil od  výsluchu tohto posudzovaného človeka, ak nemožno tento  výsluch vykonať  vôbec alebo  bez ujmy  na jeho zdravotnom stave. V týchto konaniach je viac ako bežné, že na konanie nebýva prizývaný človek, o spôsobilosti ktorého sa rozhoduje, nedostane priestor na to, aby sa vyjadril, súd sa v zásade spolieha iba na vyjadrenie súdneho znalca v znaleckom posudku.

   

Ako sa vykonáva dokazovanie?



V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie zdravotného postihnutia osoby, ktorej sa konanie  bezprostredne týka, t.j. či tento človek má také mentálne postihnutie, ktoré je dôvodom na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Pri riešení tejto otázky musí súd spolupracovať so znalcami - lekármi, prípadne príslušnými zdravotníckymi zariadeniami, pretože sám spravidla nemá odborné znalosti potrebné na zvládnutie tejto úlohy.

V súčasnosti sa priraďuje pohľad na človeka s mentálnym postihnutím prevažne podľa rovnice vyjadrujúcej názory statusového testu: mentálne postihnutie =  nespôsobilosť na právne úkony.  Súd skúma existenciu postihnutia, pričom zohľadňuje prioritne závery znaleckého posudku.
Na prelomenie tohto zásadného prvku statusového testu poukazujeme na Nález Ústavného soudu sp.zn. I. ÚS 557/09 (bod 23):
Samotná skutečnost, že osoba trpí duševní poruchou totiž ještě není důvodem pro omezení její způsobilosti k právním úkonům, resp. vyjádřeno jazykem základních práv – k omezení jejích základních práv (práva na právní osobnost a na lidskou důstojnost), ale musí být vždy konkrétně uvedeno, koho, resp. co ohrožuje plná způsobilost k právním úkonům (zachování právní osobnosti) osoby omezované, a dále je třeba odůvodnit, proč nelze situaci řešit mírnějšími prostředky.“

Znalecký posudok súdneho znalca sa zameriava na zdravotný stav, ktorý ako je nesporné v určitom stave existuje, ale nemusí znamenať, že tento človek nemá spôsobilosť na právne úkony. V súdnom konaní je potrebné aplikovať nové pohľady na tohto človeka, pretože každý človek dokáže robiť nejaké právne úkony, ich špecifikáciu musí súd zisťovať posúdením funkčných schopností človeka v určitej oblasti a na určitú dobu,  tzv. funkčným testom schopností. Dokáže tento človek rozhodovať o svojich záležitostiach samostatne alebo len s malou pomocou  alebo s pomocou, ktorá je vzhľadom na zložitosť vykonávaného právneho úkonu väčšia. Vie sa rozhodnúť, že chce so svojou milou/svojim milým, žiť ako partneri ale zákon o rodine im neumožňuje uzatvoriť manželstvo, pretože je aspoň jeden z nich pozbavený spôsobilosti na práve úkony, alebo musí požiadať súd o súhlas s uzatvorením manželstva ak má aspoň jeden z nich obmedzenú spôsobilosť na právne úkony? Vie sa rozhodnúť koho pôjde voliť – pretože rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony má v tejto oblasti vylučujúci dôsledok? Vie sa rozhodnúť, ako si na daný mesiac rozdelí peniaze a čo si môže za ne kúpiť – keďže je to pomerne zložité rozhodovanie, môže na to potrebovať pomoc, poradenstvo svojich blízkych ale nie je tu dôvod na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Pretože v našom právnom poriadku ešte existuje menej zasahujúci inštitút a to je ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka, ktorého môže súd ustanoviť človeku s mentálnym postihnutím napr. na rozhodovanie o lekárskej starostlivosti.

   

Kto môže navrhovať dôkazy?



Významnú úlohu v konaní o spôsobilosti na právne úkony majú rodinní príslušníci, rodičia, súrodenci a známi, ktorí s týmto človekom, o ktorého spôsobilosti sa koná, prichádzali dlhodobo do bližšieho styku a súd by ich mal vypočuť. Mali by sa vyjadriť k návrhu na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Môžu súd upozorniť na celý rad dôležitých skutočností, týkajúcich sa jeho bežného života a správania. Môžu navrhovať vykonanie nových dôkazov (napr. predloženie posudku od psychológa, vypočutie nových svedkov). Na základe uvedeného je znalecký posudok veľmi závažným dôkazom, nie však jediným dôkazom. Súd je povinný preveriť správnosť informácií o prípade a zaoberať sa navrhnutými dôkazmi. Môže zvážiť, ktoré ďalšie dôkazy vykoná, za účelom správneho posúdenia prípadu, aj keď ich účastníci nenavrhli. Posudky, ktorých vypracovanie nebolo nariadené v súdnom konaní (ale boli vypracované napr. na žiadosť účastníka), majú povahu listinného dôkazu. Je to významné predovšetkým pre hodnotenie celého prípadu a súd je povinný sa nimi zaoberať.

   

Je mentálne postihnutie dôvodom na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony?


Ak je preukázané, že v konaní sa rozhoduje o spôsobilosti na právne úkony osoby s mentálnym postihnutím, potom súd musí skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, či táto osoba je, alebo nie je schopná z tohto dôvodu robiť právne úkony. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo zistení urobených na základe posudkov znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd musí starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na celkové konanie a činy v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Ide totiž o to, že mentálne postihnutie samo osebe ešte nemusí znamenať, že človek nemá schopnosť vôbec alebo len čiastočne robiť právne úkony. Veľakrát to záleží od konkrétnej povahy  a zložitosti „právneho úkonu“.

Potrebné je posudzovať schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery človeka s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje.

Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s mentálnym postihnutím, zistených na základe posudkov znalcov, schopností riešiť každodenné situácie alebo aj tie najzložitejšie (kde aj ľudia bez postihnutia majú veľakrát problémy), schopností a možností sa zamestnať, schopností porozumieť právnym úkonom, keď sa tomuto človeku poskytne pomoc vysvetlením obsahu tohto úkonu, možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

   

Aký je obsah znaleckého dokazovania?


Súd je vždy povinný vypočuť súdneho znalca, aby sa vyjadril o zdravotnom stave posudzovaného človeka. Sudca by mal pri doručovaní žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku znalcovi položiť otázky, ktoré sú pri posudzovaní spôsobilosti na právne úkony podstatné.

Úlohou okresného súdu je, aby vhodnými dôkazmi, hlavne výsluchom rodinných príslušníkov alebo osôb, ktoré dlhodobo žijú s občanom, o ktorého spôsobilosti sa koná, skúmal celkové osobné pomery, aby tak zistil, ako tento občan zabezpečuje obstarávanie potrieb domácnosti a ako postupuje pri hospodárení s nehnuteľnosťami, ako hospodári s  finančnými prostriedkami, ako sa prejavuje v styku so svojimi príbuznými a ostatnými ľuďmi. Bez znalosti týchto okolností a bez ich súhrnného vyhodnotenia nemôže súd dospieť k úplne zodpovednému záveru o tom, že  v záujme ochrany osobných a majetkových práv a v širšom spoločenskom záujme sa javí  ako nutné  pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Súd ustanovuje znalca uznesením v priebehu konania.
Zmyslom znaleckého dokazovania a odborného vyšetrenia, je zistenie takých informácií o prípade, na ktorých posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti.
Znalci by mali porovnať výsledky svojho odborného vyšetrenia s ostatnými poznatkami, zisteniami o osobných pomeroch, aby na základe tohto porovnania spoľahlivo usúdili, do akej miery prejavy mentálneho postihnutia vyžadujú pozbavenie, príp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd je povinný odovzdať znalcom získané poznatky a po vykonaní znaleckého posudku zároveň vypočuť znalcov tak, aby sa spoľahlivo zistil stav prípadu.
Súd zároveň určí účastníkom povinnosť spolupracovať so znalcom, poskytnúť mu potrebné vysvetlenia a doklady, ktoré bude znalec potrebovať na vypracovanie znaleckého posudku, aby sa ustanovil v znalcom určený čas a na znalcom určené miesto.
Súd môže prikázať aj niekomu inému, aby spolupracoval so znalcom, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.

   

Môže sa účastník vyjadriť k osobe znalca?


Účastník má právo vyjadriť sa k osobe znalca. Súd k tomu vyjadreniu prihliada a ak dospeje k záveru, že výhrady sú dôvodné, ustanoví iného znalca. Inak o výhradách nerozhoduje.

    

Kto môže byť znalcom v konaní o spôsobilosti na právne úkony?


Znalecký posudok pre účely súdneho konania môže vykonať iba znalec, ktorý splnil zákonné predpoklady na vymenovanie za znalca. Je ním odborník pre určité odvetvie odboru. Znalca vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti SR, v určitých prípadoch predseda krajského súdu. Zoznam znalcov je vedený na každom krajskom súde. Ústredný zoznam vedie Ministerstvo spravodlivosti SR.

V konaní sa uskutoční ustanovenie znalca na žiadosť súdu. Súd môže vyžiadať v osobitne náročných prípadoch alebo ak je to potrebné, k rovnakému prípadu podanie ďalšieho znaleckého posudku.

Súd môže za účelom vypracovania znaleckého posudku ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov. Pritom si overí odborné a osobnostné predpoklady tejto osoby na podanie posudku. Pred podaním posudku takto ustanovený znalec zloží predpísaný sľub predsedovi krajského súdu, v ktorého obvode má znalec trvalé bydlisko. Pre účely konania o spôsobilosti na právne úkony je príslušným znalcom lekár z odboru psychiatrie. Týmto postupom je možné prizvať do konania ako znalca aj odborníka z oblasti psychológie, ktorý je pre ľudí s mentálnym postihnutím, vzhľadom na ich zdravotné postihnutie, odborníkom s rozsiahlejšími poznatkami a skúsenosťami. Ustanovený znalec môže  zabezpečiť v konaní účasť psychológa tak, že si ho prizve na vypracovanie znaleckého posudku  ako konzultanta. Kópiu znaleckého posudku znalec archivuje 10 rokov od jeho podania.

    

Akú lehotu má znalec na vypracovanie znaleckého posudku?


Pri vyžiadaní znaleckého posudku súd určí znalcovi lehotu, v ktorej má znalecký posudok vykonať, spravidla ide o 30-dňovú lehotu. Pred uložením lehoty podľa okolností treba so znalcom prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať. V naliehavých prípadoch môže súd žiadať vykonanie úkonu bezodkladne. Ak znalec nepodá znalecký posudok v určenej lehote a svoje meškanie neodôvodní, môže súd podať návrh na odvolanie znalca alebo mu uložiť pokutu. Pokutu možno uložiť aj osobe, ktorej súd uložil povinnosť ustanoviť sa k znalcovi, predložiť mu potrebné doklady, podať potrebné vysvetlenia a táto osoba uloženú povinnosť nesplní.

    

Na aké otázky súdu znalec odpovedá ?


Súd sa pýta znalca:

  • či posudzovaný občan trpí duševnou poruchou, o akú poruchu ide, či môže ísť o jeho prechodný charakter,
  • ako sa u posudzovaného občana prejavuje duševná porucha, ako ovplyvňuje jeho správanie v rodine, v spoločnosti,
  • či je posudzovaný občan v plnom rozsahu, resp. čiastočne neschopný zodpovedne vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti,
  • či doručenie rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony a vypočutie účastníka konania na pojednávaní je možné,
  • aká je prognóza ďalšieho vývoja mentálneho postihnutia do budúcnosti, či možno očakávať zlepšenie stavu.

Na požiadanie súdu znalec znalecký posudok písomne doplní alebo jeho obsah bližšie osobne vysvetlí.

    

Možno odporučiť súdu vykonanie dokazovania, ktoré zohľadňuje osobitosti účastníka konania s mentálnym postihnutím?


Navrhnite súdu formulácie otázok, ktoré súvisia so spôsobilosťou na právne úkony pre vášho účastníka konania. Významná je pre súd tiež informácia, že vplyvom prostredia, v ktorom človek s mentálnym postihnutím žije a ďalším vzdelávaním, môže tento človek svoje doterajšie nezvládnuté schopnosti odstrániť a získať zručnosti, ktoré dovtedy nemal.

Poukážte v súdnom konaní na to, čo človek vie urobiť samostatne a čo s pomocou, poukážte na to, čo všetko dokáže a nie, čo nevie.

V konaní môžu byť zodpovedané aj tieto významné otázky, ktoré zahŕňajú schopnosti a potreby posudzovaného človeka, a ktoré ovplyvňujú jeho život:

  • môžu byť osobné potreby uspokojované neformálne, bez obmedzenia spôsobilosti na právne úkony?
  • môžu byť potreby uspokojované nejakým iným spôsobom?
  • je neschopný porozumieť alebo vykonať nejaké osobné rozhodnutie, alebo je toho schopný, je schopný komunikovať o svojich zámeroch (t.j. rečou, znakmi alebo iným spôsobom)?
  • je schopný robiť nejaké rozhodnutie, príp. zvoliť si určité riešenie, porozumieť voľbe a posúdiť ju?

Pri zodpovedaní uvedených otázok je vhodné rozlišovať dve oblasti rozhodovania:

  • osobné rozhodovanie: napr. miesto bývania, s kým žiť, spoločenské aktivity, zamestnanie, vzdelávanie otváranie a čítanie pošty, vybavovanie osobných záležitostí s úradmi, stravovanie, oblečenie a ostatné rutinné denné záležitosti,
  • rozhodovanie majetkového charakteru: výkon správy vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladanie s nimi, uzavieranie zmlúv akéhokoľvek druhu, od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzavretie kúpnej alebo darovacej zmluvy).

    

Kto môže navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého posudku?


Ak nesúhlasíte so znaleckým posudkom, navrhnite súdu prizvanie znalca na kontrolný znalecký posudok. Znalecký posudok sa doručuje účastníkom konania, ktorí - ak sú na to dôvody - môžu navrhnúť vykonať kontrolné dokazovanie. Ak súd dospeje k záveru, že znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže posudok dať preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Bez vykonania nového znaleckého dokazovania alebo iného zrejmého dôkazu súd sám nemôže robiť iné odborné závery.

V konaní ide o nové znalecké vyšetrenie, a preto je potrebné dohliadnuť na to, aby sa vykonal nový výsluch, nové znalecké vyšetrenie. Aj tento znalecký posudok je v konaní dôležitý a súd ho musí posudzovať rovnocenne s predchádzajúcim znaleckým posudkom.

    

Čo je významné pre rozhodnutie súdu?


Súd by mal dbať na to, aby jeho rozhodnutie v čo najmenšej možnej miere obmedzovalo každého občana, aby zohľadňovalo aj sociálne prostredie, úlohu rodiny, ako aj právo človeka s mentálnym postihnutím na nezávislosť. Dôležité je, aby čo najmenej obmedzovalo, a tak čo najmenej zasahovalo do osobnosti človeka.
Rozhodnutie,   ktorým   súd   pozbavuje   spôsobilosti  alebo obmedzuje spôsobilosť  občana, je záväzné aj pre ostatné právnické a fyzické osoby.

Rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony mení právne postavenie občana v tom zmysle, že nie je ďalej úplne alebo sčasti spôsobilý nadobúdať svojimi právnymi úkonmi (príp. len niektorými právnymi úkonmi) práva a povinnosti napriek tomu, že doteraz takúto spôsobilosť na právne úkony mal. Preto nie je možné vydať rozhodnutie súdu o pozbavení lebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony so spätnou účinnosťou (t.j. skorším dňom, ktorý  predchádza dňu ukončenia súdneho  konania a vydania rozhodnutia súdu).

Nie je však vylúčené, aby určitý právny úkon, ktorý bol urobený v čase, keď občan nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, avšak mentálne postihnutie ho robí na tento právny úkon nespôsobilým, bol vyhlásený za neplatný. Výrok o neplatnosti právneho úkonu nemožno urobiť v konaní o spôsobilosti na právne úkony, ale v samostatnom súdnom konaní o vyslovení neplatnosti tohto konkrétneho právneho úkonu.

   

Aký je výrok rozsudku súdu?


Ak bolo v konaní o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zistené, že nie sú dané podmienky ani na pozbavenie ani na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, súd zastaví konanie.

Vo výroku rozsudku sa občan označí plným menom a priezviskom, uvedie sa dátum a príp. miesto narodenia občana a trvalý pobyt. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd musí prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a týmto obmedzením postihnúť len tú oblasť životných situácií občana, pre ktoré je to potrebné v záujme ochrany jeho práv, ako aj v záujme spoločnosti.

Výrok rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony obsahuje prevažne túto formuláciu výroku rozsudkuo pozbavení spôsobilosti na právne úkony:
„Súd pozbavuje posudzovaného: meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu“

Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí uviesť rozsah obmedzenia, spravidla sa uvedie negatívny výpočet vecí, ktoré nemôže občan vo vlastnom mene konať:
„Súd spôsobilosť posudzovaného: meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, na právne úkony obmedzuje tak, že nie je spôsobilý nakladať s majetkom, ktorého hodnota presahuje čiastku ..... Sk, rovnako preberať aj invalidný dôchodok (mesačnú mzdu) presahujúcu čiastku ..... Sk“

Ak je človek s mentálnym postihnutím umiestnený na trhu práce a vstupuje do pracovného procesu, súd by sa vo svojom rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony mal zaoberať tiež pracovnoprávnou spôsobilosťou na právne úkony tohto človeka (t.j. spôsobilosťou podľa Zákonníka práce – uzavierať pracovnú zmluvu, rušiť pracovný pomer a pod.).

Súd  môže rozhodnúť, že upustí  od doručenia rozsudku o spôsobilosti na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť. V takom prípade súd musí o tom rozhodnúť vo výroku rozsudku, a to po predchádzajúcom vyjadrení znalca. Znalcovi sa dáva kompetencia odporučiť súdu, či by doručenie rozhodnutia mohlo na posudzovaného človeka pre jeho mentálne postihnutie pôsobiť nepriaznivo alebo či je schopný posúdiť význam rozhodnutia.

Aj v tomto smere už existuje judikatúra ESLP, že rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony treba vždy doručovať tomu, o koho ide, pretože sa rozhoduje o jeho osobnom stave a keď nebude o uvedenom obsahu rozhodnutia informovaný, môže to mať oveľa závažnejší dopad na jeho existenciu, môže robiť právne úkony o ktorých súd rozhodol, že ich vykonávať nemôže.

    

Aké sú podmienky zmeny rozhodnutia súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony?


a) Zmena pomerov

Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti  zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. Návrhom na vrátenie spôsobilosti na právne úkony dochádza (rovnako ako pri podaní návrhu na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) k začatiu konania o spôsobilosti občana na právne úkony so všetkými postupmi uvedenými k tomuto konaniu. Súd preto môže zrušiť pôvodné rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony a rozhodnúť, aj keď sa to v návrhu nepožadovalo, o inom zodpovedajúcom obmedzení (o pozbavení) jeho spôsobilosti na právne úkony. To isté platí aj v konaní začatom uznesením aj bez návrhu na základe podnetu smerujúceho k navráteniu spôsobilosti na právne úkony.

Návrh na vrátenie spôsobilosti  na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a nemožno očakávať zlepšenie  jeho stavu, môže súd rozhodnúť,  že nemôže podať návrh po určený (primeraný) čas, najdlhšie však po dobu jedného roka.

b) Nepreukázané dôvody

Súd vydaný  rozsudok zruší,
  ak  sa  neskôr  ukáže,  že  pre pozbavenie  alebo obmedzenie  spôsobilosti na  právne úkony neboli podmienky (ak nebol preukázaný dôvod tohto rozhodnutia). Súd rozhodnutie zruší bez toho, aby došlo k zmene pomerov u občana, o ktorého spôsobilosti sa konalo. Na rozdiel od rozhodnutia v dôsledku zmeny pomerov, zrušenie pôvodného rozsudku má tie dôsledky, že na osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony ide, sa hľadí, akoby nikdy nebola pozbavená (obmedzená) spôsobilosti na právne úkony – rozhodnutie má v tom smere spätnú účinnosť.

c) Nesprávne posúdené pomery


Ak bol niekto pozbavený spôsobilosti na právne úkony, hoci boli splnené podmienky len pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, súd zruší pôvodné rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Súd súčasne vysloví obmedzenie na právne úkony; výrok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je však účinný ku dňu, ku ktorému bola dotknutá osoba (nesprávne) úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

   

S akými výdavkami treba počítať v súdnom konaní?


Za konanie súdu sú účastníci povinní platiť poplatky podľa zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súdne poplatky predstavujú náklady štátu vynaložené na zabezpečenie konania súdov; hovoríme o trovách súdneho konania.
Trovy súdneho konania v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát. Sú to trovy konania za rozhodovaciu činnosť súdu, náklady na znalecké dokazovanie vyúčtované súdnym znalcom (jedná sa o sumu cca 300 EUR), príp. iné náklady spojené so súdnym dokazovaním.

Ten, kto podal zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré posudzovanému občanovi, jeho zástupcovi a štátu  konaním vznikli, t.j. súd ho zaviaže na náhradu trov súdneho konania.
To neplatí, ak sa ten, kto podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, mohol o neodôvodnenosti svojho návrhu presvedčiť až v priebehu konania a na základe vykonaných dôkazov.

   

Komu oznamuje súd výsledok konania o spôsobilosti na právne úkony?


Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo akejkoľvek zmene tohto rozsudku súd oznamuje túto skutočnosť príslušnému oddeleniu Policajného zboru a miestnemu alebo obvodnému úradu, príslušnému podľa trvalého pobytu občana, o spôsobilosti ktorého sa rozhodlo.

    

Dochádza k zmene v preukazovaní totožnosti občana v súvislosti s obmedzením alebo pozbavením spôsobilosti na právne úkony?


V zásade sa totožnosť občana preukazuje občianskym preukazom, prípadne možno totožnosť preukázať aj cestovným dokladom.

Ak je človek pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony je jeho opatrovník - zákonný zástupca povinný do 15 dní odo dňa, keď súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odovzdať občiansky preukaz príslušnému okresnému oddeleniu Policajného zboru. Občiansky preukaz stráca dňom právoplatnosti rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony platnosť. O odovzdaní občianskeho preukazu vydá policajný útvar opatrovníkovi potvrdenie o odovzdaní občianskeho preukazu.

Keďže ide o zmenu údajov zapísaných v občianskom preukaze, stáva sa občiansky preukaz neplatný a z úradnej moci sa takémuto občanovi vydá nový občiansky preukaz.
Následne sa vystaví nový občiansky preukaz a informácia o súdnom rozhodnutí týkajúcom sa pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sa zapíše do občianskeho preukazu na základe predloženého právoplatného rozhodnutia súdu.
Ak sa rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony zmení alebo zruší, vydá sa z úradnej moci, avšak na žiadosť občana, nový občiansky preukaz. Zmenu je potrebné preukázať právoplatným rozhodnutím súdu.

    

Je potrebné urobiť nejaké zmeny aj v cestovnom doklade?


Každý občan na rozdiel od právnej úpravy týkajúcej sa občianskych preukazov, má právo na vydanie cestovného dokladu (prevažne cestovného pasu, cestovného preukazu). Cestovný doklad je verejná listina, ktorou občan preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo a ďalšie skutočnosti obsiahnuté v údajoch uvedených v cestovnom doklade. Do cestovného dokladu sa zapíše skutočnosť o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti občana na právne úkony. K tomu je opatrovník povinný predložiť právoplatné rozhodnutie súdu. Nezapísanie tejto zmeny v cestovnom doklade spôsobuje neplatnosť cestovného dokladu.

    

Aké je postavenie opatrovníka  – zákonného zástupcu ?


Súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony ustanoví tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená, opatrovníka. Po právoplatnosti rozsudku o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony tento sa stáva zákonným zástupcom, teda koná za tohto človeka v rozsahu, ako o tom rozhodol súd.

Zástupcom môže byť fyzická aj právnická osoba.

Predpokladom na ustanovenie navrhnutej osoby za opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka.

Opatrovníkom má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba (napr. priateľ, iný známy). Človek s mentálnym postihnutím by mal byť vyzvaný, aby vyjadril svoje rozhodnutie k osobe opatrovníka a jeho rozhodnutie by malo byť v čo najväčšej miere akceptované.

Ak nie je možné za opatrovníka ustanoviť príbuzného alebo inú vhodnú osobu, ktorá spĺňa podmienky na ustanovenie za opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu na základe uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení.

Opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony môže byť zbavený svojej funkcie. O pozbavení opatrovníka funkcie rozhoduje na návrh toho, kto preukáže vážny záujem, predseda senátu uznesením, a to z dôležitých dôvodov, predovšetkým na základe zistenia, že opatrovník riadne neplní svoje povinnosti pri starostlivosti o osobu, ktorej bol ustanovený.

Ak dôjde k stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného pri určitom právnom úkone alebo k stretu (kolízii) záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca (napr. verejný opatrovník), ustanoví súd osobitného zástupcu (kolízneho opatrovníka). V prípade kolízie záujmov ide o ustanovenie opatrovníka na určitý úkon, resp. určité konanie, príp. na obmedzenú, spravidla aj časovo limitovanú činnosť. Vykonaním úkonu či skončením konania funkcia kolízneho opatrovníka zaniká.

V súčasnosti nie je zabezpečený dôsledný dohľad nad výkonom opatrovníctva, nie sú žiadne záruky zamedzujúce zneužitie opatrení k uplatňovaniu spôsobilosti na právne úkony, a tiež toho, ako a aké úkony v praxi vykonáva opatrovník, či sú v záujme opatrovanca.
Práva a povinnosti opatrovníkov sú upravené v Občianskom zákonníku a v Občianskom súdnom poriadku veľmi stručne a nedostatočne.

Podľa § 192 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie rozsah opatrovníckych práv a povinností. Na konanie opatrovníka sa obdobne použijú ustanovenia § 176 až § 180 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vedie opatrovníka vykonávať svoju funkciu „riadne“ (§ 178 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Ale čo je riadny výkon opatrovníctva, zákon bližšie nešpecifikuje. Zákon navyše nerieši žiadnu bežnú situáciu, ako sa má opatrovník správať. Na základe tohto ustanovenia súd vybavuje podnety a upozornenia ohľadne výkonu funkcie opatrovníka, ale nešpecifikuje, podľa akých zásad má súd postupovať (napríklad riadiť sa záujmami opatrovanca). O niečo podrobnejšie je ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka o tom, že súd musí schváliť právny úkon týkajúci sa nakladania s majetkom, pokiaľ nejde o bežnú záležitosť. Nie je však dostatočné jasné, čo má zákon na mysli pod pojmom „bežná záležitosť“. V praxi súdy nemajú dostatok času venovať sa podnetom týkajúcim sa kontroly opatrovníkov, spôsob kontroly nie je jednotný. Iba niektoré súdy žiadajú raz ročne alebo polročne správy od opatrovníkov o nakladaní s majetkom opatrovanca, kedy opatrovník predloží písomne vyhotovený prehľad nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom opatrovanca. Ale ani takto vykonávaná kontrola súdom neodhalí konanie opatrovníka, ktoré nie je v záujme opatrovanca, napr. bránenie stretávania sa s priateľmi, navštíviť nejakú kultúrnu akciu alebo zneužívanie v domácnosti rôznymi druhmi psychického nátlaku...

     

Spôsobilosť na právne úkony v právnom poriadku


Nespôsobilosť na právne úkony človeka má vážny dopad na široké sféry spoločenského a rodinného života človeka, pričom právna úprava je obsiahnutá v rôznych zákonoch.

Zákonník práce:
opatrovník vykonáva všetky pracovno-právne úkony v rozsahu obmedzenia človeka, príp. všetky právne úkony ak je tento človek pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Zákon o rodine:
§ 12
ods. 1 Manželstvo nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
ods.2 Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len s povolením súdu.
ods. 3 Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
ods. 4 Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva.
Podľa § 28 ak sa zasahuje do rodičovských práv takým spôsobom, že rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Podľa rozsahu § 46 ods. 2 má rozhodnutie o nespôsobilosti na práve úkony dopad aj na náhradnú osobnú starostlivosť, pričom maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Tento súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Podľa ustanovenia § 101 ods.2 Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, vyžaduje sa k osvojeniu len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

Zákony o voľbách

  • pre voľby do NR SR – zákon č.333/2004 Z. z. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov,
  • pre voľby do Európskeho parlamentu – zákon č.331/2003 Z.z. o voľbách do Európskeho parlamentu,
  • pre voľby do samosprávy obcí – zákon č.346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
  • pre voľby do samosprávnych krajov – zákon č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov
  • pre voľby prezidenta SR  zákon č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov

Pri voľbe do Európskeho parlamentu a NR SR a pri voľbe prezidenta SR –

  • zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody, z dôvodov ochrany zdravia ľudí,
  • výkon trestu odňatia slobody, obzvlášť závažného zločinu
  • pozbavenie (nie obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony (súdom),

Pri komunálnych volbách do samosprávy obcí  a voľbách do samosprávnych krajov

  • zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí,
  • výkon trestu odňatia slobody,
  • výkon základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo zdokonaľovacej služby, a to v prípade, ak to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
  • pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

Upozornenie: pri voľbách do samosprávy obcí  okrem pozbavenia spôsobilosti a výkonu trestu odňatia slobody je prekážkou aj obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a výkon základnej vojenskej služby.

Opatrovnícke konanie

Kedy sa začína opatrovnícke konanie?

Súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony zároveň určí opatrovníka. Ak má dôjsť k zmene v osobe opatrovníka, súd začne konanie uznesením „o začatí opatrovníckeho konania a uznesením o ustanovení za opatrovníka“.
Toto uznesenie je súd povinný doručiť tiež osobe, ktorá má byť opatrovníkom.

Uvedené uznesenie o ustanovení opatrovníka je súd povinný doručiť tiež aj opatrovancovi. Pritom rovnako ako pri doručovaní uznesenia o začatí opatrovníckeho konania nie je rozhodujúce v akom rozsahu bola dotknutá spôsobilosť opatrovanca na právne úkony. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka je prípustné odvolanie.

     

Akým spôsobom sa vykoná výber opatrovníka?


Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne  úkony  súd  rozhodnutím   obmedzil,  je  súdom  ustanovený opatrovník. Zákonný zástupca je oprávnený konať v mene zastúpeného.  Zástupcom môže byť fyzická aj právnická osoba.

Predpokladom na ustanovenie navrhnutej osoby za opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka; v konaní o ustanovenie opatrovníka je osoba navrhnutá do funkcie opatrovníka účastníkom konania.

Opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony môže byť zbavený svojej funkcie. O pozbavení opatrovníka funkcie rozhoduje na návrh toho, kto preukáže vážny záujem, predseda senátu uznesením, a to z dôležitých dôvodov, predovšetkým na základe zistenia, že opatrovník riadne neplní svoje povinnosti pri starostlivosti o osobu, ktorej bol ustanovený.

Opatrovníkom má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba (napr. priateľ, iný známy). Človek s mentálnym postihnutím by mal byť vyzvaný, aby vyjadril svoje rozhodnutie k osobe opatrovníka a jeho rozhodnutie by malo byť v čo najväčšej miere akceptované. Ak nie je možné za opatrovníka ustanoviť príbuzného alebo inú vhodnú osobu, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Tzv. verejný opatrovník vykonáva  svoju funkciu na základe uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení.

Ak dôjde k stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného pri určitom právnom úkone alebo k stretu (kolízii) záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca (napr. verejný opatrovník), ustanoví súd osobitného zástupcu (kolízneho opatrovníka).  V prípade kolízie záujmov ide o ustanovenie opatrovníka na určitý úkon, resp. určité konanie, príp. na obmedzenú, spravidla aj časovo limitovanú činnosť. Vykonaním úkonu či skončením konania funkcia kolízneho opatrovníka zaniká.

Vo všetkých uvedených prípadoch ustanovenie opatrovníka predpokladá, že s prevzatím funkcie ustanovená osoba súhlasí.

     

Kto je vylúčený byť opatrovníkom?

Z možnosti byť opatrovníkom a zastupovať sú vylúčené osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, ktoré majú ako zástupcovia vykonávať. Zastupovať iného  nemôže ten, kto sám  nie je spôsobilý na právny úkon, ktorý má urobiť. Opatrovník – zástupca - teda nemusí mať vždy plnú spôsobilosť na právne úkony, ale musí byť spôsobilý na ten úkon, ktorý má konkrétne vykonať.

Z možnosti zastupovať sú ďalej vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu (napr. v konaní o dedičstve je daná možnosť zastupovania jedného dediča druhým, pokiaľ medzi nimi nie je rozpor v záujmoch, čo treba posúdiť v každom konkrétnom prípade).

    

Ako sa ustanoví do funkcie opatrovník?


Po právoplatnosti rozsudku o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony, opatrovník zloží do rúk predsedu senátu sľub, že bude riadne vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu predseda senátu vydá listinu obsahujúcu poverenie na zastupovanie opatrovanca a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.

    

Čím sa preukazuje ustanovený opatrovník?


Opatrovník sa preukazuje v styku s tretími osobami uznesením súdu o ustanovení za opatrovníka, na ktorom je súdom vyznačený dátum právoplatnosti rozhodnutia.

    

Aký je rozsah právomocí opatrovníka?


Opatrovník môže konať v medziach a v rozsahu, v ktorých jeho chránencovi chýba spôsobilosť na právne úkony. Absencia právne významnej rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej mentálnemu postihnutiu je nahradená práve prostredníctvom vôľovej aktivity opatrovníka.

Rozsah právomocí opatrovníka by mal byť presne prispôsobený individuálnym potrebám opatrovanca. Možno vytvoriť napr. určitý zoznam úkonov, ktorý by slúžil ako návod pre rozsah činností opatrovníka. Tento zoznam je možné časom dopĺňať alebo meniť. Pre opatrovníka je mnohokrát náročné určiť, ktoré riešenie je opatrovanca najlepšie, či navrhované riešenie má pre neho vážne dôsledky alebo je riskantné.

S najvyšším ohľadom musí byť konanie opatrovníka konaním v najlepšom záujme človeka s mentálnym postihnutím. Opatrovník je povinný pokúsiť sa podporiť u človeka s mentálnym postihnutím spôsob života pripomínajúci normálny každodenný život a pomôcť mu zaradiť sa do života spoločnosti v maximálnej možnej miere. Ak je opatrovník povinný spravovať majetok opatrovanca, a ak  nejde o bežnú vec (záležitosť), je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (tzv. opatrovníckeho súdu). Ak opatrovník spôsobí osobe, ktorej bol ustanovený, škodu, je povinný jej túto škodu nahradiť.

    

Čo nie je bežná záležitosť?


Dispozície opatrovníka vyžadujú schválenie súdu ak smerujú, v súvislosti so správou majetku opatrovanca, nad rámec bežných záležitostí.

Kritériá rozdielu medzi bežnými záležitosťami a záležitosťami presahujúcimi bežné hospodárenie zákon neustanovuje. Interpretácia týchto pojmov je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. V zásade sa bude vyžadovať schválenie súdu pri prevodoch nehnuteľností, prevodoch spoluvlastníckych podielov, pri dedičských dohodách, právnych úkonov týkajúcich sa väčšej hodnoty a pod. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok neplatnosť právneho úkonu opatrovníka.

     

Kto vykonáva dohľad nad opatrovníkom?


Súd dohliada na činnosť opatrovníka, na správu majetku opatrovanca a robí potrebné a vhodné opatrenia na zistenie a zabezpečenie jeho majetku.

Súd môže uložiť opatrovníkovi povinnosť, aby mu počas zastupovania podával pravidelné správy o svojej činnosti a predložil správu o nakladaní s majetkom opatrovanca. Inak je tak povinný urobiť na vyžiadanie súdu. Po skončení zastupovania je opatrovník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.

     

Kedy sa skončí povinnosť opatrovníka voči opatrovancovi?


Zákonné zastúpenie opatrovníkom zaniká vtedy, keď zastúpený už nepotrebuje byť naďalej zastúpený. Ide jednak o prípad smrti zastúpeného alebo odpadnutím dôvodu, ktorý viedol k zastúpeniu (napr. zrušením rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo z dôvodov na strane opatrovníka – smrť opatrovníka, strata spôsobilosti na právne úkony, odvolanie opatrovníka súdom).

 

Zodpovednosť za škodu

Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania

Čo je deliktuálna spôsobilosť?

Od spôsobilosti na právne úkony odlišujeme spôsobilosť na zavinené protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť).

Deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť vlastnými protiprávnymi úkonmi založiť vlastnú zodpovednosť. V plnom rozsahu sa nadobúda dosiahnutím plnoletosti. Pred dosiahnutím plnoletosti sa posudzuje deliktuálna spôsobilosť prísne individuálne podľa toho, či maloletý v danom okamihu mal z hľadiska závažnosti úkonu potrebnú rozpoznávaciu a rozhodovaciu schopnosť a či bol schopný ovládnuť svoje konanie. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní deliktuálnej spôsobilosti človeka s mentálnym postihnutím.

     

Ako sa posudzuje schopnosť ovládnuť konanie a schopnosť posúdiť jeho právne následky?


Posúdenie tejto otázky úzko súvisí so subjektívnymi pomermi, podporne sa môže zobrať do úvahy vzdelanie, vplyv prostredia a pod. Nasledujúce otázky sú pomerne významné z hľadiska schopnosti ovládnuť a posúdiť následky konania osoby s mentálnym postihnutím:

  • bola schopná rozumovej kontroly svojich činov a reakcií vo vzťahu k spôsobenej škode?
  • bola schopná rozpoznať povahu a kvalitu toho, čo urobila?
  • bola schopná rozumieť, že to čo robí, by mohlo spôsobiť stratu alebo škodu?
  • bola schopná chápať, že to čo robí, je pravdepodobne nedovolené?

Náš právny poriadok rieši zodpovednosť tak, že ľudia nie sú zodpovední (spôsobilí), ak nemôžu rozumieť alebo kontrolovať svoje činy pre svoje mentálne postihnutie.

     

Čo vyjadruje pojem náležitý dohľad?


Pokiaľ ide o pojem náležitý dohľad, podľa súdnej praxe ho nemožno chápať tak, že osoby povinné na dohľad by doslova museli „strážiť“ každý krok a čin zvereného chránenca (v takom prípade by ich zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti bola v podstate vylúčená). Z požiadavky, aby bol dohľad náležitý, vyplýva, že všetky príslušné opatrenia, ktoré treba vykonať pre splnenie náležitého dohľadu, treba chápať rozumne so zreteľom na individuálne okolnosti a konkrétny prípad, ako aj na osobné vlastnosti chránenca (napr. vek, povahové vlastnosti a celkové správanie). Dohľad je náležitý vtedy, ak prezentuje celkový záujem o zverenú osobu. Dohľad je potrebné vykonávať s ohľadom na zverenú osobu, t.j. prispôsobiť dohľad jej veku, schopnostiam, povahovým vlastnostiam a celkovému správaniu, resp. povahe duševnej poruchy a vplyv na jej správanie.

Je chybný pohľad na zodpovednosť a ručenie za konanie osoby s mentálnym postihnutím v tom zmysle, že sa im nedovolí zúčastniť sa normálneho života v spoločnosti. Škodová udalosť môže vzniknúť kedykoľvek,  pri sociálnych a rekreačných aktivitách, poskytovaní vzdelania, zdravotnej starostlivosti a pod. Prílišná opatrnosť môže viesť k tomu, že človek s mentálnym postihnutím bude izolovaný.

Zodpovednosť za vykonávanie dohľadu je založená na predpoklade zavinenia. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto je povinný vykonávať dohľad vtedy ak preukáže, že dohľad nezanedbal  (tzv. liberácia). Preukázať tzv. leiberáciu je povinný ten, ktor mal vykonávať náležitý dohľad.

    

Kto zodpovedá za škodu?


Ak škodu spôsobí osoba s mentálnym postihnutím, prichádzajú do úvahy tieto subjekty zodpovednosti:

  • ten, kto nad touto osobou zanedbal náležitý dohľad. Zanedbanie dohľadu možno vyvodiť voči opatrovníkovi, príp. inej osobe, ktorá v danej chvíli mala vykonávať dohľad;
  • osoba s mentálnym postihnutím za predpokladu, že v konkrétnom prípade bola spôsobilá na zavinenie, t.j. podľa okolností konkrétneho prípadu bola schopná rozpoznať následky svojho konania (rozumovo-intelektuálna stránka) a zároveň ho ovládnuť (vôľová stránka).

Z hľadiska toho,  kto zodpovedá za spôsobenú škodu, môžu nastať tieto prípady:

  • za škodu zodpovedá výlučne osoba s mentálnym postihnutím v prípade, ak sú splnené podmienky zodpovednosti tejto osoby, a súčasne osoba povinná vykonávať dohľad preukázala, že dohľad nezanedbala;
  • za škodu zodpovedá výlučne osoba, ktorá vykonáva dohľad (ak nie je daná zodpovednosť osoby s mentálnym postihnutím, a osobe povinnej vykonávať dohľad sa nepodarilo preukázať, že túto povinnosť nezanedbala);
  • za škodu zodpovedá tak osoba s mentálnym postihnutím, ako aj osoba, ktorá nad ňou vykonáva dohľad (osobe povinnej vykonávať dohľad sa nepodarilo preukázať, že túto povinnosť nezanedbala);
  • poškodenému nezodpovedá nikto (t.j. nie sú dané podmienky zodpovednosti ani osoby s mentálnym postihnutím, ani osoby povinnej vykonávať dohľad).

     

Aký je spôsob a rozsah náhrady škody?


Ak sa preukáže, kto za škodu zodpovedá, tento je povinný spôsobenú škodu uhradiť. Každý kto uplatňuje nárok na náhradu škody musí ho presne špecifikovať, nakoľko sa uhrádza skutočná škoda.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Náhradu škody možno zaplatiť aj iným spôsobom, napr. plnením z poistnej zmluvy, ak ten, kto škodu spôsobil, má uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu.

     

Aké sú lehoty na uplatnenie náhrady škody?


Je dôležité poznať lehoty (tzv. premlčacie lehoty) pre požadovanie náhrad za spôsobenú škodu. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Ak ide o práva osôb s mentálnym postihnutím, ktoré musia mať opatrovníka alebo práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne plynúť, dokiaľ im nie je ustanovený opatrovník.

 

Opravné prostriedky

Kedy možno podať odvolanie?

Ak rozhodnutie súdu nenadobudlo právoplatnosť možno voči nemu podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu, ktorým bola osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, možno podať riadny opravný prostriedok, odvolanie. Pre podanie odvolania je určená zákonná 15-dňová lehota, ktorá plynie od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (t.j. ktorý vydal rozhodnutie). Odvolanie je potrebné odôvodniť a uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

     

Kto môže podať odvolanie?


Na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým bolo vyslovené obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, je oprávnený kolízny opatrovník ale aj osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony bolo rozhodnuté.

Odvolanie  proti  rozsudku možno odôvodniť napr. tým, že:

  • okresný súd neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom,
  • okresný súd neúplne zistil skutkový  stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
  • okresný súd  dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
  • rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak  podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie  právoplatnosť,    dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Účastníci  môžu odvolacie  návrhy i  odvolacie dôvody  bez súhlasu súdu meniť.

V odvolacom konaní ide o to, či má procesnú spôsobilosť podať opravný prostriedok ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Predseda senátu ustanoví pre konanie opatrovníka tomu,  o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. Pretože opatrovník je zástupcom procesne nespôsobilého účastníka, ustanoveným na základe súdneho rozhodnutia,  je nepochybné, že  takto ustanovený opatrovník  je oprávnený ku  všetkým procesným úkonom, vrátane podania opravného prostriedku.

     

Kedy a kto môže podať návrh na obnovu konania ?


Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok. Možno sa ním domáhať nápravy skutkových omylov, keď rozsudok už nadobudol právoplatnosť (t.j. keď nebolo proti nemu podané odvolanie alebo bolo právoplatne ukončené odvolacie konanie).

Nápravy sa môžedomáhať účastník, ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená (v rozsahu svojej spôsobilosti) alebo opatrovník, za osobu ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony,  návrhom na obnovu konania ak:

  • vyšli najavo nové skutočnosti privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
  • možno vykonať dôkazy, ktoré sa  nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho  priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
  • bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.

Lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojmesačná a začína plynúť od toho  času, keď sa ten, kto obnovu  navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť, a to najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozsudku.  Ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu možno podať návrh na obnovu konania aj po lehote troch rokov.

Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Opatrovnícke konanie, konanie o opravnom prostriedku je rovnako, ako konanie o spôsobilosti na právne úkony oslobodené od súdnych poplatkov.

Vzdelávanie - ako na to?


Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, článok 24. 

Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie zamerané na

(a) plný rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty, a na posilnenie rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti;
(b) rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ich duševných a telesných schopností, v maximálnej možnej miere;
(c) umožnenie osobám so zdravotným postihnutím účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti.

2. Pri realizácii tohto práva zmluvné strany zabezpečia, aby:
(a) osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania;
(b) osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú;
(c) sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami;
(d) osoby so zdravotným postihnutím dostali v rámci všeobecného systému vzdelávania požadovanú podporu s cieľom umožniť ich účinné vzdelávanie;
(e) sa účinné opatrenia individualizovanej podpory uskutočňovali v prostrediach, ktoré maximalizujú vzdelanostný a sociálny rozvoj, v súlade s cieľom plného začlenenia;

   

Ústava Slovenskej republiky, článok 42


  1. Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.
  2. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.
  3. Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.
  4. Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

   

Ako sa môže vzdelávať dieťa zdravotným postihnutím/so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami? 


Vychádzame z platnej legislatívy v SR:
- Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len školský zákon
- Vyhláška  MŠ S č. 306/2008 Z .z . o materskej škole v znení neskorších predpisov

Dieťaťom/žiakom so zdravotným postihnutím je dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím.
Šeciálne výchovno-vzdelávacie potreby  (ďalej len ŠVVP) sú  diagnostikované zariadením výchovného poradenstva a prevencie (centrom špeciálno-pedagogického poradenstva – CŠPP alebo centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie – CPPPaP).

Špeciálna výchovno-vzdelávacia potrebaje požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti (§ 2 písm. i) školského zákona).

Zákonný zástupca dieťaťa so ŠVVP má právo si zvoliť spôsob vzdelávania svojho dieťaťa. Samozrejmosťou by malo byť, aby sa dieťa vzdelávalo v mieste svojho bydliska, v spádovej škole, do ktorej patrí resp. v škole, ktorú mu zvolia rodičia, čiže inkluzívne. 

§ 29 šk. zákona:

(10) Do triedy základnej školy možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(11) Výkonom práv začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemôžu byť obmedzené práva ostatných žiakov, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania.

V oblasti vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami (čiže i pre deti s mentálnym postihnutím), umožňuje súčasná legislatíva nasledovné spôsoby vzdelávania:

  • vzdelávanie formou individuálnej integrácie v systéme bežného školstva
  • vzdelávanie formou sociálnej integrácie v špeciálnych triedach bežných škôl
  • vzdelávanie v špeciálnych školách
  • výchovu v predškolských zariadeniach formou individuálnej integrácie, v špeciálnych triedach alebo v špeciálnych materských školách.


Legislatíva umožňuje, aby sa z týchto možností zabezpečil dieťaťu taký spôsob vzdelávania, ktorý vyhovuje jeho potrebám. V zmysle platnej legislatívy rozvoj detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (vrátane detí s mentálnym postihnutím) zabezpečujú najmä špeciálne školy za súčinnosti zariadení špeciálno-pedagogického poradenstva (špeciálnopedagogických poradní a detských integračných centier) a pedagogicko-psychologických poradní. Vzdelanie získané v špeciálnych školách, okrem vzdelania získaného v špeciálnych školách pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným na základných a stredných školách. Pri zaradení dieťaťa do špeciálnej školy sa vyžaduje špeciálno-pedagogická diagnostika a tiež písomný súhlas rodiča.

Žiaci podliehajúci povinnej školskej dochádzke, ktorí pre svoj zdravotný stav nemôžu chodiť do školy, sú oslobodení od povinnosti dochádzať do školy. Orgán štátnej správy v školstve im zabezpečí takú formu vzdelávania, ktorá im umožní dosiahnuť rovnaké vzdelanie ako pri školskej dochádzke. Dieťa musí mať individuálny plán rozvoja a byť vzdelávané minimálne dve hodiny týždenne. Každý rok sa podmienka oslobodenia od dochádzania do školy prehodnocuje. Táto forma vzdelávania by mala byť využívaná až po vyčerpaní všetkých možností ako zabezpečiť vzdelávanie žiaka v škole.

   

Materská škola 


Vyhláška  MŠ S č. 306/2008 Z .z . o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 § 3 veľmi presne definuje podmienky zápisu a prijímania detí do materskej školy.

„Dieťa sa do materskej školy prijíma na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, ktorú predloží riaditeľovi spolu s potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast.

Postup pri zápise:

  • rodič alebo zákonný zástupca dieťaťa by si mal vyzdvihnúť tlačivo  Žiadosť o prijatie do materskej školy, v tej materskej škole, kde svoje dieťa plánuje umiestniť,
  • vyplnenú žiadosť  potvrdenú detským lekárom má doručiť na riaditeľstvo materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa, občiansky preukaz zákonného zástupcu. Pri zápise dieťaťa s dodatočným odkladom je potrebné priniesť aj rozhodnutie o dodatočnom odklade, ktoré vydala príslušná škola, ktorú dieťa navštevovalo.
  • riaditeľka materskej školy následne doručí  rodičom rozhodnutie o prijatí resp. neprijatí dieťaťa do materskej školy,
  • do materskej školy sa prednostne prijímajú deti, ktoré k 1. septembru dosiahnu  vek  rok pred povinnou školskou dochádzkou a  deti s odloženou školskou dochádzkou,
  • po dovŕšení dvoch rokov veku môžu byť deti prijaté do materskej školy, ak sú na to vytvorené vhodné podmienky.

   

Základná škola 


Čo potrebuje urobiť rodič pri zápise dieťaťa do školy?

Ísť na zápis do školy podľa svojho bydliska a zobrať si so sebou:

  • platný občiansky preukaz
  • rodný list dieťaťa
  • doklad o zdravotnom postihnutí dieťaťa

Ideálne je prísť trochu skôr a informovať vedenie školy o zdravotnom postihnutí dieťaťa a o potrebe inklúzie. Takto sa aj škola môže pripraviť na prijatie dieťaťa a zároveň odporučiť rodičovi, aké dokumenty a vyšetrenia je potrebné absolvovať pred zápisom, prípadne výsledky doniesť podľa dohody. O prijatie dieťaťa do prvého ročníka základnej školy rozhoduje riaditeľ školy do 31. mája. Ak dieťa nedosiahlo školskú spôsobilosť môže mať maximálne dvojročný odklad povinnej školskej dochádzky,  v ôsmych rokoch musí nastúpiť do školy. Počas odkladu sa odporúča  navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Právo rozhodnutia je na rodičovi.

§ 60 ods. (5)

Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

§ 61

(1) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.

Dôležité je si všímať, čo bude mať dieťa na vysvedčení napísané v doložke, nakoľko napríklad štátny vzdelávací program ISCED 1 neotvára možnosť štúdia na strednej škole, len na odbornom učilišti. Možnosť prihlásiť dieťa do nultého ročníka majú rodičia na základe podania žiadosti, je k tomu potrebný informovaný súhlas rodiča. O nultých ročníkoch sa môžu informovať na krajských školských úradoch.

Posudok z poradne ohľadne odporúčania pre inkluzívne vzdelávanie musí byť urobený v poradni, ktorá je v sieti poradní MŠVVaŠ, inak posudok nie je uznaný a musí sa dať vypracovať nový, čím sa dieťa opakovane zaťažuje psychologickým vyšetrením.

   

Špeciálna škola


Do špeciálnej základnej školy môže byť prijatý len žiak, ktorému bolo poradenským zariadením (centrom špeciálno-pedagogického poradenstva alebo centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) diagnostikované mentálne postihnutie. Do špeciálnej základnej školy nie je možné prijať dieťa v hraničnom pásme ani dieťa bez mentálneho postihnutia. V zmysle § 11 ods. 7 zákona  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú školy a školské zariadenia právo získavať a spracovávať osobné údaje o žiakoch ich školy, ktoré sa týkajú mentálnej úrovne žiaka ako aj výsledkov psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky. Školy preto nepotrebujú súhlas zákonného zástupcu k získaniu záverov psychologickej a špeciálnopedagickej diagnostiky.

Výhodou špeciálnej školy je menší počet žiakov v triedach, možnosť individuálneho prístupu, vypracované individuálne plány, metódy a postupy, väčší výber kompenzačných a učebných pomôcok. Nevýhodou je však to, že dieťa je vytrhnuté zo svojej komunity, častokrát aj vzdialené od miesta bydliska kde nemôže dochádzať denne /internát/, čím sú vo výraznej miere ovplyvnené rodinné vzťahy a väzby. Dieťa vyrastá v chránenom prostredí“, ktoré na druhej strane znižuje jeho integráciu s prirodzeným spoločenským prostredím.

Do špeciálnej školy možno prijať len žiaka s príslušným zdravotným znevýhodnením, po jeho dôkladnom diagnostickom vyšetrení. Do špeciálnej základnej školy pre žiakov s mentálnym postihnutím možno prijať len žiaka s mentálnym postihnutím a žiaka s viacnásobným postihnutím v kombinácii s mentálnym postihnutím s preukázateľným stupňom mentálneho postihnutia.

Špeciálna základná škola nie je určená pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, s intelektom v norme, t. j. ani pre žiakov v tzv. hraničnom pásme, ani pre iných žiakov bez mentálneho postihnutia.

Špeciálnymi školami sú:

- Materské školy pre deti so zdravotným znevýhodnením
-
Základné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

Majú spravidla deväť až jedenásť ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.

Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje špeciálna základná škola.
Špeciálna základná škola sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na:

  • variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
  • variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
  • variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.

   

Praktická škola 


Je to typ školy, v ktorá pripravuje žiakov s mentálnym postihnutím na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti. Je určená pre žiakov, ktorých stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti. Príprava v praktickej škole trvá najviac tri roky. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať. Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti. Praktická škola môže vzdelávať aj žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí už dovŕšili vek 18 rokov a doposiaľ neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

   

Odborné učilište

Odborné učilište je typ školy, ktorá poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.

Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa člení na:

  • zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
  • zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
  • vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.

Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

Odborné učilište má prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.

Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.

   

Čo znamená individuálna integrácia v systéme bežného školstva? 


V zmysle školského zákona sa školskou integráciou rozumie „výchova  a vzdelávanie detí alebo žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.“ (§2 písmeno s zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Dieťa so ŠVVP môže byť na základe žiadosti zákonného zástupcu a odporúčania poradenského zariadenia (na základe záverov odborných vyšetrení) individuálne integrované (individuálne začlenené). Integrované vzdelávanie zdravotne postihnutých detí v bežných školách znamená rovnakú šancu pre všetky deti. Integrácia umožňuje deťom so zdravotným postihnutím navštevovať bežnú školu v okolí ich bydliska, stretávať sa so zdravou populáciou – s deťmi z rovnakej komunity, navzájom sa poznávať a zvykať si na seba, učiť sa navzájom spolu žiť. Je prínosom aj pre deti bez zdravotného postihnutia, poskytuje im možnosť spoznať deti so zdravotným postihnutím, vytvárať si k nim pozitívny vzťah, naučiť sa ich rešpektovať.

Pre to, aby bola integrácia úspešná, je potrebné vytvoriť vhodné podmienky, podľa individuálnych potrieb každého dieťaťa so ŠVVP. Je potrebné vytvoriť podmienky na strane žiaka, školy aj rodiny  žiaka. 

Dieťa by malo byť schopné splniť požiadavky učebného plánu a učebných osnov bežnej školy bez väčšieho obmedzenia, svojim správaním a zdravotným stavom nenarúša priebeh vyučovania a vzdelávanie ostatných spolužiakov a nemalo by vyžadovať nadmernú individuálnu starostlivosť učiteľa počas vyučovania na úkor ostatných žiakov.

Škola by mala zabezpečiť  školského špeciálneho pedagóga v škole alebo zabezpečením spolupráce so špeciálnym pedagógom v najbližšom zariadení CŠPP alebo CPPPaP so zameraním na príslušné postihnutie, zabezpečenie materiálno-technických potrieb a pomôcok,  špecifické úpravy organizácie vyučovania, ktoré je potrebné posudzovať individuálne podľa odporúčania poradenského zariadenia, vypracovať individuálne plány vzdelávania.

Rodina musí mať  záujem o integráciu svojho dieťaťa a spoluprácu so školou, venovať sa príprave dieťaťa do školy.  Jeho povinnosťou je tiež informovať školu o zdravotných problémoch svojho dieťaťa, o jeho zmenenej zdravotnej spôsobilosti alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na výchovu a vzdelávanie dieťaťa.

   

Aké sú úskalia individuálnej integrácie? 


Integrácia  detí s mentálnym postihnutím v školskom systéme nízka, ale má stúpajúci trend. Individuálna integrácia dieťaťa s mentálnym postihnutím je možná, ak to napĺňa jeho potreby, má k tomu potenciál a schopnosti, ak sú vytvorené podmienky v škole, a ak je mu to odporúčané z Centra pedagogicko-psychologických služieb. Pri individuálnej integrácii v bežných školách metodicky môže pomôcť Centrum pedagogicko-psychologických služieb  a metodici pre špeciálnu výchovu a vzdelávanie z krajských školských úradov. Nevyhnutné je k integrácii pristupovať individuálne, pretože pri niektorých druhoch i stupňoch zdravotného postihnutia, alebo pri nezabezpečení nevyhnutných podmienok úspešnej integrácie sa môže stať vzdelávanie žiaka v bežnej materskej, základnej alebo strednej škole nadmernou záťažou pre samotné dieťa, jeho rodinu, ale aj pre školu. A tak platí, že síce integrovať, ale len vtedy, resp. len natoľko, nakoľko je to naozaj v prospech daného dieťaťa so ŠVVP.

Úspech integrácie dieťaťa so ŠVVP závisí predovšetkým od tímovej spolupráce všetkých odborníkov, ktorí sa podieľajú na integrácii dieťaťa (špeciálny pedagóg, psychológ, lekár, učiteľ, asistent učiteľa, školský špeciálny pedagóg) a rodiny, ale aj vhodných podmienok, ktoré mu vytvorí škola a širšie okolie (príbuzní, spolužiaci, rodinní priatelia). Základom úspechu je vytvorenie vhodných podmienok okolím, ale aj osobnosť dieťaťa so ŠVVP, ktoré sú predpokladom začlenenia sa do spoločnosti intaktnej populácie a možnosti viesť relatívne plnohodnotný spoločenský život.

Negatívom môže byť, že niektorí učitelia nie sú pripravení a niektorí ani ochotní k integrovanému vzdelávaniu, pretože to pre nich znamená nezaplatenú prácu navyše, niektorí potrebujú zvýšiť kvalifikáciu. Niekedy je nedostatočná spolupráca učiteľov so špeciálnymi pedagógmi. Problematické je aj získanie asistenta učiteľa, čo závisí najmä od finančných prostriedkov a niekedy je problém aj s nedostatkom učebníc. Často to bývajú aj odpor a strach ostatných rodičov i pedagógov z prítomnosti dieťaťa so ŠVVP, najmä a mentálnym postihnutím v bežnej triede.

Záverom môžeme konštatovať, že individuálna integrácia dieťaťa s mentálnym postihnutím do bežnej školy naráža na problémy finančného, materiálno-technického, personálneho zabezpečenia a osobného prístupu pracovníkov škôl.

   

Aké je to vzdelávanie formou sociálnej integrácie v špeciálnych triedach bežných škôl? 


V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami (§ 29 ods. 9 školského zákona). V špeciálnych triedach pre žiakov s mentálnym postihnutím sa používa pedagogická dokumentácia špeciálnych škôl. Deti/žiakov do špeciálnych škôl (aj špeciálnych tried) prijíma riaditeľ školy rozhodnutím.

Výhodou špeciálnych tried pri bežných základných školách je to, že časť vyučovania sa môže realizovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy /napríklad výchovné predmety a telesná výchova/ , na ostatných hodinách je žiak v špeciálnej triede. Tým majú žiaci zo špeciálnej triedy vytvorenú možnosť interakcie s ostatnými žiakmi, spoločne navštevujú školský klub, školskú jedáleň a pod. 

Ako sa rozhoduje o individuálnej integrácii dieťaťa so ŠVVP? 

Čo robiť, ak riaditeľ dieťa so ŠVVP odmietne prijať? 


Rodič by sa mal v prvom rade pokúsiť prediskutovať vzniknutú situáciu s riaditeľom školy a spoločne nájsť riešenie. Môže sa obrátiť o pomoc na CŠPP alebo CPPP, prípadne kontaktovať školský úrad podľa miesta trvalého bydliska.

   

Čo robiť, ak dieťa individuálnu integráciu nezvládne? 


Stávajú sa situácie, že dieťa nezvládne individuálnu integráciu – či už z dôvodov jeho zdravotného postihnutia, nedostatočného prístupu učiteľa prípadne asistenta učiteľa alebo z nevhodného prístupu rodičov, ktorí neodhadnú správne hranice, po ktoré dieťa môže vo vzdelávaní ísť. Potom sa môže stať, že deti sa dostávajú po pár rokoch v bežnej škole do špeciálnej školy, kde prichádzajú s negatívnymi zážitkami.

Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám.

Preradiť dieťa je možné teda  len so súhlasom zákonného zástupcu. Ak s tým nesúhlasí, tak je tu možnosť školy obrátiť sa na súd.

   

Zdroje: 

Sociálna ochrana – pomoc štátu v určitých vybraných situáciách

Štátna sociálna podpora

Čo je štátna sociálna podpora? Komu sa poskytuje? Aké formy štátnej sociálnej podpory poznáme?


Podpora štátu rodinám sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom systému štátnych sociálnych dávok, predstavujúcich  súbor peňažných plnení, ktorými sa štát podieľa na zvládnutí viacerých životných situácií, najmä rodín s nezaopatrenými deťmi, ale  aj iným spôsobom - materská a rodičovská dovolenka a materské, daňový bonus. Štátne sociálne dávky prispievajú na krytie nákladov na výživu a iné osobné potreby detí a tiež nákladov,  spojených s ďalšími sociálnymi udalosťami.

Systém štátnej sociálnej podpory pozostával v roku 2009 z nasledujúcich jednorazových a opakovaných dávok:

  • prídavok na dieťa
  • príplatok k prídavku na dieťa
  • rodičovský príspevok
  • príspevok na starostlivosť o dieťa
  • príspevok pri narodení dieťaťa
  • príplatok k príspevku pri narodení
  • príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri a viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane dvojčatá
  • príspevok na pohreb

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa:

  • do troch rokov veku dieťaťa
  • do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom
  • do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti (od 1.júla 2005).

S účinnosťou od 1. januára 2010 je upravený zákonom č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom  príspevku. Oprávnená osoba má  nárok na rodičovský príspevok, ak sa riadne stará o dieťa, má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt  na území Slovenskej republiky a nevykonáva zárobkovú činnosť. Riadna starostlivosť o dieťa podľa zákona je osobná starostlivosť poskytovaná dieťaťu  oprávnenou osobou v záujme  všestranného fyzického vývinu a  psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Podmienka riadnej starostlivosti  o dieťa sa považuje za splnenú, ak:

  • dieťa je zo zdravotných dôvodov v ústavnej zdravotnej starostlivosti,
  • dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom navštevuje najviac štyri hodiny denne    materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné obdobné zariadenie,
  • dieťa navštevuje najviac štyri hodiny denne materskú školu alebo iné obdobné zariadenie, ak oprávnené osoby alebo osamelá oprávnená osoba, ktorá je slobodná, rozvedená, ovdovená, sú fyzické osoby s ťažkým  zdravotným postihnutím, alebo
  • oprávnená osoba počas štúdia na strednej škole alebo  vysokej škole alebo počas vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa osobitného predpisu  zabezpečí riadnu starostlivosť o dieťa druhou oprávnenou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, ktorá neposkytuje starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu a nevypláca sa jej rodičovský príspevok.

Ak sa v rodine narodí dieťa s mentálnym postihnutím, po skončení materskej dovolenky môže teda rodič poberať rodičovský príspevok až do dovŕšenia 6 rokov veku dieťaťa, po splnení podmienok stanovených zákonom. Za pozitívnu skutočnosť považujeme možnosť, že dieťa môže navštevovať materskú škôlku (prípadne zariadenie), vďaka čomu sa môže dostať do kolektívu rovesníkov a zároveň je mu umožnená zvýšená starostlivosť zo strany rodiny, ktorá dostane od štátu sociálnu podporu.

Od začiatku roka 2011 môžu rodičia popri poberaní rodičovského príspevku vykonávať zárobkovú činnosť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o rodičovskom príspevku, ktorú schválila vláda.Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom príjem z tejto činnosti nemá mať vplyv na jeho nárok na rodičovský príspevok, ani na jeho výšku. V čase vykonávania zárobkovej činnosti môžu rodičia zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa buď druhým rodičom, starým rodičom alebo inou plnoletou fyzickou osobou, alebo umiestnením dieťaťa v zariadení súkromnom, cirkevnom či štátnom vrátane materských škôl.

Dôchodkové poistenie

Čo je invalidný dôchodok?  Za akých podmienok ho môže dostať človek, ktorý nemá odpracované roky?

Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia, ktoré od 1. januára 2004 zaviedol zákon o sociálnom poistení. Zabezpečuje poistencom dostatočný príjem v období sociálnych situácií, ktoré majú dlhodobý charakter a počas ktorých nie sú schopní získavať potrebné finančné prostriedky vlastnou prácou (invalidita), resp. ak spoločnosť od nich prácu už nevyžaduje (staroba). Dôchodkové poistenie sa člení na starobné poistenie  a na invalidné poistenie (poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia). Zo systému dôchodkového poistenia sa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Čo je invalidný dôchodok a ako sa oňho uchádzať?

Invalidný dôchodok
je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z invalidného poistenia, jeho účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Za osobitne stanovených podmienok môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok (tzv. invalidný dôchodok z mladosti) aj fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka alebo v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Človek s mentálnym postihnutím, ktorý chce poberať invalidný dôchodok z mladosti, musí podať písomnú žiadosť v Sociálnej poisťovni, ktorá sa spisuje v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadateľ musí predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje, ide predovšetkým o doklady potrebné na spísanie žiadosti (napr. preukaz totožnosti,  tlačivo „Prehliadka Zisťovacia – Kontrolná“, vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom žiadateľa, doklad o ukončení vzdelania alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy trvalo štúdium, ktoré nebolo predpísaným spôsobom ukončené...).

Podľa § 71 ods. 1 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Stav sa posudzuje sa na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Posudzovanie vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne za osobnej účasti žiadateľa/človeka s mentálnym postihnutím.

Závažnosť zdravotného postihnutia sa určuje na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácií liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Medzi choroby a stavy, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť patrí podľa prílohy č. 2 zákona duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa.

Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa prihliada na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Podľa prílohy č.4 zákona v prípade mentálneho postihnutia ide o  pokles schopnosti zárobkovej činnosti od 40 do 100%.

Kompenzácie - pomoc človeka človeku

Osobná asistencia

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu  (§ 20 Zákona č. 447/2008 Z.z)

Čo je osobná asistencia?



Osobná asistencia je pomoc osobe s ťažkým zdravotným postihnutím /užívateľ/ pri činnostiach, ktoré nedokáže vykonávať samostatne, napr. nevyhnutné životné úkony, úkony súvisiace so starostlivosťou o domácnosť, s mobilitou alebo dorozumievaním /zoznam je uvedený nižšie/.  Má možnosť vybrať si osobného asistenta, ktorý mu s týmito  úkonmi pomôže – na základe jeho požiadaviek a potrieb. To mu umožňuje mať kontrolu nas svojím životom a zvyšovať jeho kvalitu.

Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Osobný asistent nepotrebuje mať žiadnu kvalifikáciu, vzdelanie, kurz ani školenie. Užívateľ ho zaučí do tých činností, ktoré potrebuje a spôsob ich vykonávania tak, ako mu vyhovuje.

Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Najdôležitejšími princípmi osobnej asistencie sú nezávislosť a samostatnosť človeka so zdravotným  postihnutí, pretože má možnosť plánovať si svoj život, rozhodovať o ňom a prevziať zaň zodpovednosť.

   

Aký môže byť rozsah osobnej asistencie?

Rozsah osobnej asistencie sa posudzuje  podľa činností, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Určuje sa na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne.

Do rozsahu hodín sa nezapočítavajú hodiny, počas ktorých sa osobe s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje dennú alebo týždennú pobytovú službu. Avšak osobnú asistenciu jej možno poskytnúť na sprevádzanie do školského zariadenia. Tiež sa tam nezapočítavajú hodiny počas ktorých vykonáva zamestnanie alebo navštevuje školské zariadenie, s výnimkou vysokej školy.

Osobnú asistenciu možno poskytnúť, aj je užívateľ umiestnený v zariadení podporovaného bývania poskytnúť na prepravu pri pracovných, vzdelávacích, občianskych, rodinných a voľnočasových aktivitách.

Ak je užívateľ osobnej asistencie v zdravotníckom zariadení dlhšie ako 30 dní, rozsah hodín osobnej asistencie  sa zníži rozhodnutím o rozsah hodín určených pre činnosti súvisiace s osobnou hygienou, nakupovaním, dohľadom a sprievodom /konkrétne činnosti v prvom bode až ôsmom bode, desiatom bode, štrnástom bode a sedemnástom bode/, pripadajúci na každý deň v zdravotníckom zariadení.

   

Zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie podľa prílohy č.4. zákona č. 447/2008 Z.z.

  1. vstávanie,
  2. líhanie,
  3. polohovanie,
  4. osobná hygiena
    4.1. umývanie,
    4.2. kúpanie,
    4.3. česanie,
    4.4. holenie,
    4.5. úprava nechtov,
    4.6. mejkap,
    4.7. vyprázdňovanie čriev a mechúra,
  5. obliekanie,
  6. vyzliekanie,
  7. príprava jedla,
  8. podávanie jedla,
  9. podávanie liekov,
  10. nakupovanie,
  11. pomoc pri domácich prácach,
  12. starostlivosť o pomôcku (napríklad osobné motorové vozidlo),
  13. dorozumievanie
    13.1. písanie,
    13.2. čítanie,
    13.3. telefonovanie,
    13.4. artikulačné tlmočenie,
    13.5. taktilné tlmočenie,
    13.6. tlmočenie v posunkovej reči,
    13.7. predčítanie pre nevidiacich,
  14. dohľad,
  15. pomoc pri akútnom ochorení,
  16. pomoc počas dovolenky,
  17. sprievod dieťaťa do školy a zo školy alebo do predškolského zariadenia a z predškolského zariadenia, ak je rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
  18. pomoc nepočujúcemu rodičovi počujúceho dieťaťa aj nepočujúceho dieťaťa od jedného roku veku do deviateho roku veku a nepočujúcej fyzickej osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu pri činnostiach, ktoré vzhľadom na svoje sluchové postihnutie nie sú schopné zvládnuť pre problémy s vnímaním a pochopením hovorenej reči v súvislosti s rozvíjaním hovorenej reči,
  19. pomoc nevidiacemu rodičovi nevidiaceho dieťaťa aj vidiaceho dieťaťa od jedného roku veku do deviateho roku veku a nevidiacej fyzickej osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu pri činnostiach, ktoré vzhľadom na svoje zrakové postihnutie nie sú schopní zvládnuť pre problémy s vnímaním a pochopením písomných informácií a grafických informácií, vytváraním vizuálne orientovaných pojmov a predstáv v súvislosti s rozvíjaním schopností priestorovej orientácie, a to predčítaním textu,
  20. preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách.

   

Aké sú podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu?

Klient podáva písomnú žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu na príslušný úradu práce, sociálnych vecí a rodiny /ÚPSVaR /podľa miesta trvalého pobytu . Peňažný príspevok bude priznaný na základe právoplatného rozhodnutia ÚPSVaR o tom, že:

  • osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa komplexného posudku odkázaná na osobnú asistenciu a  ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe 4.
  • je vo veku od 6 do 65 rokov; po dovŕšení 65. roku veku možno peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ŤZP poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku,

   

Kto môže byť osobným asistentom?

Osoba, ktorá:

  • dovŕšila najmenej 18 rokov veku,
  • má spôsobilosť na právne úkony.
  • Nemusí mať žiadnu kvalifikáciu, vzdelanie, kurz ani školenie.

Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe zmluvy:

  • uzatvorenej medzi osobou s ŤZP a osobným asistentom
  • uzatvorenej medzi osobou s ŤZP a agentúrou osobnej asistencie.

Zmluva o výkone osobnej asistencie musí obsahovať:

  • druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností
  • miesto výkonu osobnej asistencie,
  • obdobie výkonu osobnej asistencie,
  • práva a povinnosti osobného asistenta,
  • odmenu a spôsob vyplácania odmeny,
  • dôvody odstúpenia od zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa poskytuje mimo svojho trvalého alebo prechodného pobytu užívateľa. Rodinní príslušníci /manžel, manželka, rodičia, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra/ môžu vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne. Osobný asistent dostáva za vykonávanie osobnej asistencie odmenu. Z tejto odmeny platí daň z príjmu fyzických osôb. Do 30 dní od uzavretia zmluvy sa musí zaregistrovať na Daňovom úrade podľa miesta svojho trvalého bydliska a požiadať o daňové identifikačné číslo. Užívateľ osobnej asistencie mu k marcu každého kalendárneho roka vystaví potvrdenie o príjme za vykonávanie osobnej asistencie na účely daňového priznania.

   

Je osobný asistent dôchodkovo poistený?

Osobný asistent je  dôchodkovo poistený najviac po dobu 12 rokov, ak:

  • vykonáva osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne a
  • podá prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu osobnej asistencie  - registračný list FO a
  • nie je dôchodkovo poistený z iných dôvodov (napríklad zamestnanie, výkon samostatne zárobkovej činnosti) a
  • mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo nedovŕšil dôchodkový vek.

Ak je osobný asistent dôchodkovo poistený, tak príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaňho uhrádza štát. Štát za neho uhrádza starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu – z minimálneho vymeriavacieho základu.

Výkon osobnej asistencie nie je náhradnou dobou pre účely dôchodkového poistenia, osobný asistent je však povinný platiť si sám zdravotné poistenie (pokiaľ nie je poistený z iného titulu, napr. pracovnoprávny vzťah alebo obdobný vzťah alebo za neho platí poistenie štát), za určitých podmienok si môže osobný asistent dobrovoľne platiť poistné na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a dobrovoľne si platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

   

Aké podmienky musí poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie a osobný asistent spĺňať, aby poistné na dôchodkové poistenie za nich platil štát?

  • má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
  • nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec, ako samostatne zárobkovo činná osoba, ako fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, ani ako fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení jeho šiestich rokov veku do osemnástich rokov jeho veku,
  • nemá priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
  • nedovŕšila dôchodkový vek,
  • podá prihlášku na dôchodkové poistenie.

   

Aké podmienky musí poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie alebo osobný asistent spĺňať, aby príspevky na starobné dôchodkové sporenie za nich platil štát?

  • byť sporiteľom,
  • oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo z dôvodu výkonu osobnej asistencie najneskôr v deň podania prihlášky na dôchodkové poistenie z tohto dôvodu.

   

Aká je výška príspevku na osobnú asistenciu?

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška príspevku sa znižuje o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.

Sadzba za 1 hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 1,39% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Platné od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013:

Výška príspevku v % zo sumy ŽM

Výška príspevku  v €

1,39

2,71

Ak príjem osoby s ŤZP presahuje štvornásobok sumy životného minima,  výška príspevku sa zníži alebo sa príspevok neposkytne. Nevyčerpaný počet hodín osobnej asistencie určený na obdobie kalendárneho roka si nemožno uplatniť v nasledujúcom kalendárnom roku.

Ak suma peňažného príspevku na osobnú asistenciu je menej ako 3,32 eura mesačne, peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa doplatí v kalendárnom mesiaci, v ktorom jeho suma je najmenej 3,32 eura.

Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu

mesačne v  €

 

 

1,3 násobok SŽM

 

 

1,4 násobok SŽM

 

 

2 násobok SŽM

 

 

3 násobok SŽM

 

 

4 násobok

SŽM

 

 

5 násobok

SŽM

194,58

252,954

     272,412

389,160

583,740

778,320

972,900

    

Ako sa podáva žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu?

Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá žiada o jeho priznanie. Ak sa jedná o osobnú asistenciu pre dieťa, žiadosti písomne podáva rodič maloletého dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Ak fyzická osoba vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sama podať žiadosť, môže v jej mene a s jej súhlasom a na základe potvrdenia lekára so špecializáciou podať žiadosť  aj iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. V žiadosti musí byť uvedené o aký príspevok žiada a musí to odôvodniť.

Žiadosť musí obsahovať:

  • meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného príspevku
  • dátum jej narodenia,
  • adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,
  • jej rodné číslo,
  • lekársky nález
  • potvrdenie o jej príjme za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti – prípadne aj potvrdenie o príjme spoločne posudzovaných osôb
  • vyhlásenie o majetku fyzickej osoby s ŤZP

   

Ako prebieha konanie o priznanie peňažného príspevku?

Konanie o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa začína na základe písomnej žiadosti. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 

Pri  podaní  žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má 60 dní na vypracovanie komplexného posudku a zásadne ďalších 30 dní na vyhotovenie rozhodnutia, teda spolu 90 dní od podania žiadosti. Ak nemôže vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnúť v lehote, môže ústredie predĺžiť lehotu na rozhodnutie najviac o 30 dní.

 Nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu vzniká zásadne právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní. 

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Ak sa peňažný príspevok prizná, je jeho výplata možná spätne odo dňa podania žiadosti. Avšak v tom prípade musí byť peňažný príspevok rozhodnutím priznaný a v deň podania žiadosti fyzická osoba predložiť zmluvu s osobným asistentom, doložiť doklady potvrdzujúce platby za vykonávanie osobnej asistencie pre asistenta zo svojho príjmu.

   

 Aké sú práva a povinnosti osoby z ŤZP?

Osobného asistenta si vyberá fyzická osoba s ŤZP sama. Jedna fyzická osoba s ŤZP môže mať viacerých osobných asistentov.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná:

  • predložiť jedno vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie príslušnému úradu.
  • predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca; to neplatí, ak nemôže v uvedenej lehote predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie zo závažných dôvodov.  Vo výkaze sa už neuvádzajú vykonané činnosti osobnej asistencie.
  • predložiť príslušnému úradu potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
  • písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny  do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, na jeho výšku, výplatu.
  • na výzvu príslušného orgánu preukázať výšku svojich príjmov a  hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške a zmeny v rodinných a majetkových pomeroch
  • písomne oznámiť príslušnému úradu do 8 dní, že hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 Eur,
  • predkladať príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a spoločne posudzovaných osôb,
  • na výzvu príslušného úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu, jeho výšku alebo výplatu do 8 dní od doručenia výzvy,
  • na výzvu príslušného úradu podrobiť sa vyšetreniu zdravotného stavu, alebo podrobiť sa posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu,
  • fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť príslušnému úradu potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny osobnému asistentovi, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 17 zákona o kompenzáciách,
  • vrátiť peňažný príspevok alebo jeho časť, ak nesplnil niektorú uloženú povinnosť, alebo prijímal peňažný príspevok neoprávnene, alebo vo vyššej sume, ako mu patril,
  • peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa prehodnocuje každé 3 roky, resp. pri zmene skutočností ovplyvňujúcich jeho výplatu.

   

Ako sa peňažný príspevok vypláca?

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa:

  • Poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj vtedy, keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. 
  • vypláca mesačne pozadu na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Vypláca sa:

  • v hotovosti alebo
  • bezhotovostným prevodom na žiadosť fyzickej osoby s ŤZP, ktorej sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu priznal 
    1. na jej účet v banke  alebo v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo
    2. na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo inej osoby, ktorú si fyzická osoba s ŤZP, ktorej sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu priznal, určí.

   

Kedy zaniká nárok na peňažný príspevok?

Nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu zanikne: 

  • ak sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel,
  • ak príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistí nedostatky závažného charakteru týkajúce sa kvality a rozsahu pomoci vykonávanej pre fyzickú osobu s ŤZP,
  • ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu
  • dňom smrti fyzickej osoby s ŤZP, ktorej sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytoval. 

Príspevok na opatrovanie

Príspevok na opatrovanie (§ 40 Zákona č. 447/2008 Z.z.)

Kedy možno poskytnúť príspevok na opatrovanie?

Ak sa osoba stará o fyzickú osobu /o opatrovaného/ staršiu ako 6 rokov a táto osoba je podľa posudku príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odkázaná na opatrovanie /stupeň odkázanosti V. alebo VI./. Príslušný ÚPSVaR je úrad podľa miesta trvalého bydliska toho, kto bude opatrovateľom.

Príspevok možno poskytnúť aj vtedy, ak opatrovaný navštevuje dennú pobytovú sociálnu službu  alebo navštevuje školské zariadenie a opatrovateľ ju opatruje po jej návrate z týchto služieb.

Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytne, ak: 

  • opatrovanie vykonáva oprávnená osoba,
  • opatrovanie sa poskytuje osobe s ŤZP, ktorá 
    1. je staršia ako 6 rokov,
    2. je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach (stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu) a rozsah tejto pomoci je aspoň 8 hodín denne..
  • sa vydá právoplatné rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré vydáva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

    

Kto môže byť poberateľom príspevku na opatrovanie?

  • manžel, manželka
  • rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu
  • fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka
  • dieťa
  • starý rodič
  • vnuk, vnučka
  • súrodenec,
  • nevesta, zať
  • svokor, svokra
  • švagor, švagriná,
  • neter, synovec.
  • iná osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ŤZP a býva s ňou /trvalý alebo prechodný pobyt/.

Opatrovateľom môže byť okrem príbuzných aj osoba, ktorá má s opatrovanou osobnou trvalý alebo prechodný pobyt alebo opatrovaná osoba má trvalý alebo prechodný pobyt v jej mieste bydliska.
Opatrovanie môže vykonávať osoba, ak je:

  • plnoletá
  • má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
  • je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie /pri pochybnostiach to posudzuje príslušný úrad/.
  • opatrovaný jej udelil písomný súhlas s opatrovaním. /Písomný súhlas  sa nevyžaduje, ak nie je schopná udeliť písomný súhlas, je maloletým dieťaťom alebo je pozbavená spôsobilosti na právne úkony/.

    

Aká je výška peňažného príspevku na opatrovanie?

  • 111, 32 % sumy životného minimapre jednu plnoletú fyzickú osobu pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ŤZP   (suma v € je 216,61)
  • 148, 42 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ŤZP (suma v € je 288,80). 

Ak opatrovaní navštevujú školské zariadenie alebo sa im poskytuje denná pobytová sociálna služba v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, tak je suma príspevku na opatrovanie mesačne: 

  • 98, 33 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ŤZP (suma v € je 191,34)
  • 139,15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ŤZP (suma v € 270,76). 

Ak  opatrovateľ opatruje viacero opatrovaných, pričom jednej z nich sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne, výška peňažného príspevku na opatrovanie je 144,71  % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu (suma v € je 281,58).

 Sumy peňažných príspevkov na opatrovanie určených podľa predchádzajúcich odsekov  možno zvýšiť o 49, 80 €  mesačne, ak: 

  • je opatrovanou osobou  jedno alebo viacero nezaopatrených detí a
  • opatrovateľ 
    1. nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania a
    2. nepoberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia. 

Sumy peňažných príspevkov na opatrovanie určené podľa predchádzajúcich odsekov  sa znížia, ak je príjem opatrovaného vyšší  ako 1,4 násobok sumy životného minima.

Ak je opatrovanou osobou nezaopatrené dieťa, tak sa sumy peňažných príspevkov znížia, ak jej prevyšuje 3 násobok sumy životného minima.

   

Môžu príspevok na opatrovanie poberať aj osoby na dôchodku?

Ak opatrovateľ poberá: 

  • starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok,
  • invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (tzv. „plný“  invalidný dôchodok),
  • výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok 

tak sa neskúma a nezohľadňuje príjem opatrovaného a  suma peňažného príspevku na opatrovanie je mesačne. 

  • 46,38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ŤZP (suma v € je 90,25)
  • 61,12 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ŤZP (suma v € je  119,13).

Ak opatrovaný poberá zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, výška peňažného príspevku na opatrovanie  sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť.

   

Môže byť poberateľ príspevku zamestnaný?

Ak je príjem opatrovaného vyšší ako 1,3 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, výška peňažného príspevku sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem.

Ak je opatrovaný nezaopatrené dieťa, peňažný príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou jej príjem prevyšuje trojnásobok sumy životného minima.

Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak opatrovateľ:

  • vykonáva zamestnanie a jeho mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. /Od 1.7.2012 je to 389,16EUR/. Vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania.
  • si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia a v čase svojej neprítomnosti z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zabezpečí opatrovanie opatrovanému

Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný:

  • v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.
  • v školskom zariadení typu školy v prírode,
  • za dni pobytu sociálnej rehabilitácie alebo rekreačného pobytu.

Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa nezníži, ak opatrovateľ vykonával  opatrovanie počas hore uvedených aktivít.

Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých opatrovateľ nevykonával osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. To neplatí, ak opatrovateľ zabezpečí opatrovanie opatrovanému inou osobou alebo sociálnou službou.

Opatrovateľ má právo na oddych. Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť:

  • ak sa opatrovanému poskytuje odľahčovacia služba /najviac za 30 dní v kalendárnom roku/,
  • ak sa opatrovanému poskytuje opatrovateľská služba v rozsahu najviac osem hodín mesačne.

Peňažný príspevok na opatrovanie nemožno poskytnúť, ak sa opatrovanému poskytuje:

  • peňažný príspevok na osobnú asistenciu
  • opatrovateľská služba viac ako osem hodín mesačne,
  • týždenná poskytovaná sociálna služba
  • celoročná pobytová sociálna služba.

    

Ako je to s dôchodkovým poistením opatrovateľa?

Fyzická osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie je dôchodkovo poistená najviac po dobu 12 rokov, ak 

  • podá prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania fyzickej osoby s ŤZP /Vyplní Registračný list fyzickej osoby a prinesie Potvrdenie  o príspevku nie staršie ako 10 kalendárnych dní/ a 
  • nie je poistená z iných dôvodov (napríklad zamestnanie, výkon samostatnej zárobkovej činnosti) a
  • jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo nedovŕšila dôchodkový vek. 

Ak je osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie dôchodkovo poistená podľa predchádzajúceho odseku a je zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, tak príspevky na starobné dôchodkové sporenie za ňu uhrádza štát, z najnižšieho vymeriavacieho základu.

Štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, ak nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a jej príjem nepresahuje stanovenú hranicu.

   

Ako sa podáva žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie?

Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie sa podáva písomne na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie /opatrovateľa/.  Žiadosť podáva fyzická osoba, ktorá bude vykonávť opatrovanie a musí ju odôvodniť..

Konanie sa začína na základe písomnej žiadosti. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok vydaný ÚPSVaR.

Ak je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok, lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vyhotovenia posudku. Ak nemôže príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnúť v tejto lehote, môže Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny predĺžiť lehotu na rozhodnutie najviac o 30 dní. 

   

Ako sa príspevok vypláca?

Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. 

Peňažný príspevok na opatrovanie možno priznať a vyplatiť aj vtedy, ak opatrovaná fyzická osoba zomrela pred vypracovaním komplexného posudku, ktorý mal byť podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie, ak sa preukáže, že boli splnené podmienky na jeho poskytovanie. 

Peňažný príspevok na opatrovanie sa vypláca v eurách 

  • v hotovosti alebo
  • bezhotovostným prevodom na žiadosť fyzickej osoby, ktorej sa peňažný príspevok na opatrovanie  priznal 
    1. na jej účet v banke  alebo v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo
    2. na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky alebo inej osoby, ktorú si fyzická osoba, ktorej sa peňažný príspevok na opatrovanie priznal, určí.

   

Aké sú povinnosti osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie?

Opatrovateľ je povinný:

  • preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu,
  • písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny  do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, na jeho výšku, výplatu,
  • písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny 
    1. začatie poskytovania odľahčovacej služby,
    2. vykonávania zamestnania,
    3. pobytu v zdravotníckom zariadení,
    4.  zvyšovania kvalifikácie formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia,

   

Kedy nárok na peňažný príspevok na opatrovanie zanikne?

  • ak sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel,
  • ak príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistí nedostatky závažného charakteru týkajúce sa kvality a rozsahu pomoci vykonávanej pre opatrovaného,
  • ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie
  • dňom smrti opatrovateľa.

Opatrovateľská služba

Opatrovateľská služba

Kto má nárok na opatrovateľskú službu?

Obce môžu poskytnúť opatrovateľskú službu ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby.

Občan, ktorý je odkázaný na pomoc inej osoby:

  • pri sebaobsluhe,
  • pri starostlivosti o svoju domácnosť,
  • pri základných sociálnych aktivitách,
  • pri dohľade.

   

Kto nemá nárok na opatrovateľskú službu?

Klient:

  • ktorý je celoročne umiestnený v domove sociálnych služieb,
  • ktorého opatruje osoba, ktorá poberá peňažný príspevok na opatrovanie,
  • ktorého opatruje osoba, ktorá poberá peňažný príspevok na osobnú asistenciu,
  • ktorému bola nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.

   

Ako žiadať o opatrovateľskú službu?

  • klient podáva písomnú žiadosť na sociálne oddelenie obecného úradu o určenie odkázanosti na sociálnu službu,
  • ak nemôže podať žiadosť sám, môže to za neho urobiť aj iná osoba. Tú však na to musí klient splnomocniť,
  • tlačivá žiadosti majú mestá a obce na webe,
  • k žiadosti stačí zdravotná dokumentácia, ktorú má klient doma a nie je staršia ako pol roka. Ak dokumentáciu klient nemá, alebo je treba priložiť potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave, obce a mestá tiež vyžadujú potvrdenia o výmere dôchodku,
  • obecný úrad vydá rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, na základe ktorej má klient nárok na opatrovateľskú službu. Tú si môže vybrať z registra poskytovateľov, ktorých eviduje príslušný samosprávny kraj.

   

Posudzovanie žiadosti


  • posudzovanie robia pracovníci sociálneho oddelenia obecného úradu,
  • v rámci hodnotenia žiadosti môžu navštíviť domácnosť žiadateľa o túto službu,
  • žiadosť úradníci musia vybaviť do 30 dní od jej podania,
  • ak žiadateľ nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, obec poskytuje službu bezodkladne.

   

Ceny za službu


  • ceny určí obec vo všeobecnom záväznom nariadení,
  • podľa zákona musí klientovi pri opatrovateľskej službe a ambulantnej službe bez poskytovania stravy zostať 1,3–násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je v súčasnosti 240,994 eura. Ak klient má nižší dôchodok, túto službu platí za neho rodina.

   

Výber opatrovateľskej služby a ceny

  • klient, ktorý má rozhodnutie obce o odkázanosti, si môže službu vybrať sám,
  • opatrovateľským službám, ktoré zriadila obec, dopláca klient toľko, ako udáva VZN obce,
  • opatrovateľským službám, ktoré zriadil iný subjekt ako samospráva (nezisková organizácia, cirkev, fyzická osoba), platí poplatky, ktoré určuje každá opatrovateľská agentúra sama. Obec však musí takejto agentúre na službu za svojho občana prispieť.

   

Porovnanie príspevku na opatrovanie, osobnej asistencie a opatrovateľskej služby

Základný rozdiel medzi príspevkom na opatrovanie a osobnou asistenciu je, že príspevok na opatrovanie je určený predovšetkým rodinným príslušníkom zdravotne ťažko postihnutej osoby, opatrovateľom je teda rodinný príslušník. Pri príspevku na osobnú asistenciu je osobným asistentom osoba, ktorá nie je rodinný príslušník. Osobným asistentom z okruhu rodinných príslušníkov môže byť iba za podmienok, že osoba ťažko zdravotne postihnutá má vysoký stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby (najmenej 3650 hodín ročne), no len v rozsahu 4 hodiny denne - 1460 hodín ročne ( pomoc pri vstávaní a líhaní, osobnej hygiene, polohovaní, obliekaní a vyzliekaní, podávaní liekov a akútnom ochorení).

Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie a o osobnou asistenciu sa podáva na príslušnom ÚPSVaR.

Osoba, ktorá vykonáva opatrovateľskú službu je povinná splniť podmienku dosiahnutého vzdelania, buď úplné stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo absolvovanie akreditovaného kurzu opatrovania najmenej 220 hodín. Osobný asistent ani opatrovateľ pri príspevku zaopatrovanie nemusia spĺňať žiadne kvalifikačné ani vzdelanostné predpoklady.

Žiadosť o opatrovateľskú službu sa podáva na príslušnom miestnom alebo obecnom úrade.

Zdroje

http://www.employment.gov.sk/opatrovatelska-sluzba.html

http://www.employment.gov.sk/pp-na-opatrovanie.html

http://www.employment.gov.sk/pp-na-osobnu-asistenciu.html

Osobná asistencia, teória  a prax, Mgr. A Madunová, Mgr. M. Duračinská, Projekt Agentúra osobnej asistencie, 2008

Pokiaľ ste stále nenašli odpoveď na svoju otázku, obráťte sa priamo na nás. Poskytujeme bezplatné poradenstvo deťom i dospelým ľuďom s mentálnym postihnutím, ich rodičom, opatrovníkom... Odborne poradíme v otázkach bývania, vzdelávania, zamestnávania či sociálnych služieb. Odporučíme ďalších odborníkov, ak je to potrebné. Pomôžeme zorientovať sa v sociálnych zákonoch, v otázkach týkajúcich sa sociálnoprávnej ochrany a spôsobilosti na právne úkony.
Kontaktovať poradcov


 

  Uvedomujeme si, že tento manuál svojim obsahom nepostihuje všetky problémové oblasti, nakoľko život so sebou prináša rôzne unikátne situácie a problémy, ktoré nie je možné zapracovať do všeobecne platného materiálu. Avšak aj v takejto situácii je možné oprieť sa o isté všeobecné platné pravidlá a právne normy, ktoré sú uvedené v tomto materiáli. Veríme, že bude praktickou pomôckou nielen pre odborníkov pracujúcich v pomáhajúcich profesiách, ale aj pre samotných ľudí s mentálnym postihnutím a ich blízke okolie.

Za cenné rady, komentáre a pripomienky veľmi pekne ďakujeme Mgr. Ľubici VyberalovejMgr. Mariánovi Horaničovi. Manuál bol spracovaný vďaka finančnej podpore Nadácie Tatrabanky na projekt Svoje práva chcem poznať, obhajovať a presadzovať.

 

 

Sledujte nás

Sme aj na sociálnych sieťach.
Sledujte nás a spojte sa s nami!

Sponzor webu:

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

Práve tu je 183 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nachádzaš sa tu: Home Čo robíme Vzdelávanie Poradenstvo