ZPMP v SR

Včasná intervencia – hlavné koncepčné zámery

PhDr. Viera Záhorcová, Phd.

Súčasné trendy v oblasti včasnej starostlivosti prezentujú fakt, že včasná intervencia môže zásadne pomôcť dieťaťu dosiahnuť svoj potenciál, prispieť k začleneniu do spoločnosti a minimalizovať zdravotné postihnutie a jeho dôsledky.

Včasná intervencia v SR aktuálne nie je vymedzená ako samostatná koncepčná a komplexná interdisciplinárna forma pomoci, poskytovaná rodinám s dieťaťom, so zaostávajúcim alebo oneskoreným psychomotorickým vývinom, poskytovaná na jednom mieste tímom odborníkov. Problémy v SR sú aj s dostupnosťou tejto formy pomoci, rodiny s dieťaťom cestujú dlhé vzdialenosti, odchádzajú z rodinného kruhu opakovane a aj na dlhší čas. Nedostatočná dostupnosť je problémom aj pre kontinuálne poskytovanie pomoci, napr. pri nácviku rodiča realizovať aj v domácom prostredí niektoré rehabilitačné, alebo stimulačné úkony. Mnohé deti  vyžadujú opakovanú a dlhodobú, niekoľkoročnú a intenzívnu / niekoľkokrát do týždňa/ formu fyzioterapie, ktorá nie je zabezpečená v prípade nedostupnosti pomoci, nutnosti cestovať 50 a viac km za službou V podmienkach SR sa problematikou včasnej intervencie zaoberajú rezorty zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva. Každý vo svojom rezorte a svojím spôsobom. Preto nachádzame rôzne formy pomoci vo forme fungovania Denných detských sanatórií, Domovov sociálnych služieb pre deti, jednej ambulancie pre deti s poruchami psychomotorického vývinu, pár vysoko špecializovaných rehabilitačných zariadení. Je pravdou, že je zabezpečená základná sieť neurologických a fyziatrických ambulancií, sieť ambulacií prvého kontaktu, kde by pediatri prvého kontaktu mali byť prvými , ktorí zdiagnostikujú problém vo vývine dieťaťa v ranom, ale aj v predškolskom veku. Následná ponuka centier včasnej intervencie v regionálnom zastúpení, teda v prijateľnej dostupnosti pre rodinu, tak aby mohla rodina absolvovať fyzioterapiu, alebo liečebno pedagogickú intervenciu,  špecificky zameranú na problematiku včasnej intervencie denne, prípadne neskôr podľa potreby – absentuje. Preto sa ZPMP v SR rozhodlo v rámci tvorby programu venovať tejto problematike, formou Vládneho výboru nadiazalo komunikáciu s príslušnými rezortmi a odborníkmi. Preto je aj toto číslo časopisu venované problematike včasnej intervencie.

Európske dokumenty prezentujú hlavné priority a kľúčové prvky politiky a praxe včasnej starostlivosti  nasledovne:

Prístup k všeobecne dostupným a inkluzívnym službám včasnej intervencie:: Prístup k všeobecne dostupným, kvalitným a inkluzívnym službám včasnej intervencie prináša pozitíva všetkým zúčastneným, ponúka potenciál pre väčšiu inklúziu detí , pripravuje cestu pre budúcu inklúziu na bežných školách. (Európska komisia, 2011).

Organizácia a riadenie PVRP: Systémový prístup k službám VI znamená intenzívnu spoluprácu medzi jednotlivými sektormi politiky, ako je vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotníctvo a sociálna politika. K tomu je nevyhnutná  jednotná vízia, spoločná pre všetky zúčastnené strany včítane rodičov, spoločný koncepčný rámec zainteresovaných rezortov s jednotnými cieľmi v celom systéme a jasne definované úlohy a povinnosti na centrálnej i miestnej úrovni (Európska komisia, 2011).

Kvalita PVRP: Služby PVRP by mali byť koncipované  a poskytované tak, aby napĺňali celé spektrum potrieb všetkých detí: kognitívne, emocionálne, sociálne i fyzické potreby. Osvojenie si nekognitívnych zručností (ako je vytrvalosť, motivácia, schopnosť interakcie s ostatnými) v ranom veku je zásadná pre budúce učenie a úspešnosť sociálnej aktivity. Vysoko kvalitné VI dopĺňajú  systém sociálnych istôt, nenahrádzajú ho. (Európska komisia, 2011).

Prístup orientovaný na dieťa: Prvé roky života dieťa sú úplne zásadné  pre kognitívny, zmyslový a motorický vývin, emocionálny a osobnostný vývin, osvojenie reči a pre vytvorenie základov pre celoživotné učenie (Európsky parlament, 2011).

Komunikácia s rodičmi: Rodičia – ako matka, tak i otec – sú vo včasnej intervencii rovnocennými partnermi. Služby včasnej intervencie by mali byť celkom participatívne  a mali by spájať rodičov, profesionálov,  a pokiaľ je to možné, tak i deti samotné (Európsky parlament, 2011).

Personál: Kompetencie profesionálov sú pre vysokú potrebu kvality včasnej intervencie zásadné. Spektrum problémov, ktorým sa venujú profesionáli  v oblasti včasnej intervencie a rôznorodosť problémov detí, ktoré majú v starostlivosti, vyžadujú neustálu reflexiu o pediatrickej, pedagogickej a psychologickej praxi, a spoluprácu  ostatných členov profesionálneho tímu i systémový prístup k profesionalizácii pracovníkov pôsobiacich vo včasnej intervencii

Dobrá prax a prieskum

Európska agentúra pre rozvoj špeciálneho vzdelávania (viac  informácií na stránkach: http://www.european-agency.org/agency-projects/early­childhood-intervention)  spracovala prieskum, v rámci ktorého prezentovala hlavné zámery a odporúčania pre včasnú intervenciu. Ukázalo sa, že pre rodiny v situácii,  kedy potrebujú včasnú intervenciu pre jej narodeného člena má prístup ku službám včasnej intervencie a predškolskej stimulácii a výchove a vzdelávaniu najväčší prínos.

Projekt Agentúry s názvom „Včasná intervencia (VI)“sa realizoval v roku  2010 a zapojil 35 expertov z 26 krajín, medzi nimi boli ľudia z praxe, kompetentní politickí činitelia zodpovedajúci za oblasť včasnej intervencie. Zúčastnili sa ho krajiny : Belgicko , Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Island, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Grécko, Slovinsko, Španielsko, Veľká Británia a Írsko, Švédsko a Švajčiarsko..

(ECI Policy Paper 2)

Cieľom projektu bolo pomenovať hlavné výsledky  analýzy realizovanej Agentúrou (2003– 2004) a poskytnúť prehľad o pokroku a vývoji v oblasti včasnej intervencie na európskej úrovni. Projekt Agentúry z roku 2005 zdôraznil dôležitú rolu VI na úrovni politickej i profesijnej a predstavil model VI do ktorého sa priamo zapájajú rôzne sektory – zdravotníctvo, školstvo a sociálne veci. Takýto model sa zameriava na rozvoj dieťaťa a na dopad sociálnej interakcie na človeka, najmä dieťa, zdôrazňuje potrebu zameriavať sa súčasne sa rodinu dieťaťa a jej prostredie Tento model korešponduje s ostatnými konceptmi v oblasti problematiky zdravotného postihnutia, s odklonom od modelu medicínskeho k modelu bio-psycho-sociálnemu.

V súlade s uvedeným bol navrhnutá definícia včasnej intervencie ako kombinácia služieb/opatrení pre akékoľvek dieťa v ranom veku a jeho rodinu poskytovaných na ich žiadosť v určitom období života dieťaťa s cieľom:

-Posilnenie a podpora osobného rozvoja dieťaťa;
-Posilnenia  kompetencií rodiny;
-Podpory sociálneho začlenenia rodiny a dieťaťa.

V koncepcii boli definované nasledovné faktory, dôležité pre efektívne uplatňovanie VI

Dostupnosť: Spoločným cieľom VI  a prioritou je, aby  VI bola dostupná, teda  v dosahu a k dispozícii všetkým deťom a ich rodinám, ktoré potrebujú pomoc, čo najskôr

Proximita: Pomoc by mala byť k dispozícii všetkým členom cieľovej skupiny a čo najbližšie k  rodine, a to ako na miestnej i komunitnej úrovni.

Finančná dostupnosť: Rodinám by mali byť služby ponúknuté bezplatne resp. za minimálny poplatok prostredníctvom financovania zo strany sektoru zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva. 

Interdisciplinarita: Odborníci, ktorých úlohou je poskytovať včasnú intervenciu deťom a ich rodinám sú z rôznych odborov, majú rôzne odborné zázemie vyplývajúce z ich profesie. Interdisciplinárny spôsob práce uľahčuje výmenu informácií medzi nimi.

Rozmanitosť služieb: Tento faktor je úzko prepojený s rozmanitosťou odborov zapojených do VI. Zapojenie troch oblastí služieb – zdravotníctvo, sociálne veci a  vzdelávanie – je spoločným rysom v rôznych krajinách, zároveň však sú v tejto oblasti medzi krajinami najväčšie rozdiely.

Závery a odporúčania vyplývajúce z projektu

Hlavné závery analýzy prevedené v roku 2010 podporili tri priority, ktoré vyplynuli z predchádzajúceho  výskumu:

Nutnosť zabezpečiť VI pre  celú populáciu : Tato priorita sa vzťahuje k cieľu aby bola VI čo najskôr k dispozícii všetkým deťom a ich rodinám, ktoré potrebujú pomoc 

Potreba zaistiť kvalitu a štandardy služieb: Tato priorita sa vzťahuje k potrebe jasne definovaných štandardov kvality služieb a opatrení v rámci VI. Vytvorenie mechanizmov pre hodnotenie služieb a zaistenie plnenia štandardov kvality môže zlepšiť efektivitu služieb, ale aj rovnakú kvalitu z hľadiska geografických rozdielov..

Potreba rešpektovať práva a potreby detí ich rodín: Tato priorita sa týka potreby vytvoriť vnímavé služby zamerané  na rodinu. Tieto služby budú  pracovať pre deti a rodiny a zapájať rodičov  do všetkých  úrovní plánovania a vytvárania služieb VI pre ich dieťa.

Z projektu VI vyplynuli štyri konkrétne odporúčania:

1. Legislatíva a koncepčné opatrenia: Legislatíva a politika sú prvými krokmi v tomto procese. Efektívna implementácia a sledovanie koncepčných opatrení sú rovnako dôležité ako samotné opatrenia, k celému procesu je nevyhnutná aktívna angažovanosť zodpovedných aktérov , včítane politikov a ich záujem o problematiku.
2. Role a úlohy osôb z praxe – profesionálov:  Tento bod sa týka kľúčovej role, ktorú by mali hrať pracovníci, ktorí  sa na rôznych úrovniach zúčastňujú  procesu VI.

Sem patrí:

1. Spôsob, akým sú rodiny informované;
2. Programy odbornej prípravy absolvované s cieľom získania schopnosti pracovať v multidisciplinárnom tíme, zdieľať spoločné diskusie a názory, efektívne pracovať s rodinami.
3. Potreba spoločného koordinátora či vedúceho pracovníka pri poskytovaní pomoci zo strany rôznych  služieb: Tím by sa zaistila koordinácia na úrovni služieb, pracovníkov  i rodiny.
4. Zlepšovanie a  koordinácia medzi sektormi a v rámci sektorov: Na procese sa podieľajú rôzne  sektory (zdravotníctvo, sociálne veci, školstvo) s rôznou pracovnou kultúrou, odlišnými myšlienkovými východiskami  a systémami financovania a podieľajú sa na ňom tiež pracovníci mnohých odborov s odlišným odborným zázemím. Stredobodom by mala byť rodina a služby by mali byť koordinované vzhľadom k nej.

Oblasti ďalšieho rozvoja VI 

S ohľadom na priority EU politiky, ale aj pre vytvorenie podmienok pre efektívnu VI je potrebné ďalej rozvíjať nasledovné oblasti:

Komplexná stratégie: Služby RP, akokoľvek kvalitné už budú  akokoľvek kvalitné, dokážu chudobu a sociálne ekonomické znevýhodnenie rodín vyrovnávať jen čiastočne.. Pre umocnenie dlhodobých pozitív vysoko  kvalitnej RP pre deti pochádzajúce zo znevýhodnených rodín musí byť RP spojená s iniciatívami v ďalších oblastiach politiky ako  súčasť komplexnej  stratégie (zamestnanosť, bývanie, zdravie atd.).

Štandardy kvality: Existencia štandardov kvality VI a mechanizmy vyhodnocovania poskytovania VI a plnenia štandardov kvality by priniesli  zlepšenie v oblasti služieb RP.

Verejné výdaje a investície: Sme svedkami tendencie, že sa VI dostáva menšej  pozornosti a nedostatočného financovania než ktorejkoľvek ďalšej fáze pomoci dieťaťu –napr. vzdelávaniu , a to i navzdory dôkazom,  že je VI predstavuje efektívnejšie vynaloženie finančných prostriedkov než intervencia v neskoršom veku.

Kvalifikovaný personál: Motivovať, vzdelávať a udržať vo VI odborníkov s príslušnou kvalifikáciou predstavuje náročnú úlohu, lebo v oblasti integrácie, starostlivosti a deti s poruchami vývinu v špecializácii VI sa kladie stále vyšší dôraz na zvyšovanie kvalifikácie. Cieľom je vytvorenie a zavedenie do praxe nových kvalifikácií pre pracovníkov v oblasti VI. Taktiež je potrebné sa zamerať na otázky kvality a vhodnosti kurikúl a na spôsoby ako analyzovať osvedčené postupy a nachádzať v nich ponaučenie.

Záver

Hlavným posolstvom prezentovaného projektu VI   je najmä to, že navzdory snahám všetkých štátov a pokroku na všetkých  úrovniach, je potreba urobiť veľa pre to, aby sa dosiahlo naplnenie hlavného princípu – práva každého dieťaťa a jeho rodiny na včasnú  intervenciu, ktorú by mohli potrebovať. Prístup ku všeobecne dostupným, vysoko kvalitným a inkluzívnym službám VI je prvým krokom v dlhodobom procesu vývoja smerom k rovnakým príležitostiam pre všetkých.

V Slovenskej republike môžeme čerpať dobré skúsenosti z mnohých európskych dokumentov a praxe – je nevyhnutné venovať sa tvorbe koncepcie včasnej starostlivosti v duchu spolupráce minimálne troch spomínaných rezortov MZ SR , MŠ SR a MPSVR. Mimovládne organizácie ako je ZPMPM v SR, ale pripojila sa aj Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Organizácia Muskulárnych dystrofikov môžu byť iniciátorom zmien,  sú dobrou reflexiou pre poskytovateľov služieb a pomoci, pre politikov, štát a aj profesionálov prostredníctvom skúseností svojich členov. V tomto prípade  ich hlas síce  nie je dostatočne silný, ale hovorí o  nie dostatočnej sieti pomoci včasnej intervencie, o nedostatku služieb včasnej intervencie či v oblasti fyzioterapie, ranej stimulácie, psychologickej a liečebnopedagogickej intervencie. Rodičia hovoria aj o nedostatočnej informovanosti o možnostiach využívania existujúcich služieb  včasnej intervencie. Je preto dobré venovať sa tejto problematike intenzívne a programovo, v spolupráci rezortov, Vládneho výboru pre otázky zdravotne postihnutých občanov, MVO a rodín, najmä preto že včasná intervencia môže zásadne pomôcť dieťaťu dosiahnuť svoj potenciál, prispieť k začleneniu do spoločnosti a minimalizovať zdravotné postihnutie a jeho dôsledky.

Literatúra:

• Evropská komise (2010) Communication from the Commission. Europe 2020 – A strategy for smart sustainable and inclusive growth. COM(2010) 2020
• Evropská komise (2011) Communication on Early Childhood Education and Care (February 2011) COM(2011) 66
• Evropský parlament (2011) European Parliament Resolution of 12 May 2011 on Early Years Learning in the European Union (I/2010/2159)
• ECI Policy Paper 4
• OSN (2006) Convention on the Rights of Persons with Disabilities, New York, United Nations. Elektronická verze dostupná z: http://www.un.org/disabilities/convention/conventionfull.shtml
• World Health Organisation (2011) World Report on Disability. Geneva, Switzerland, WHO
• European Agency for Development in Special Needs Education 2011