Prieskum potrieb ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín

V roku 2015 sme zrealizovali prieskum potrieb v oblasti sociálnych služieb ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín, ktorí sú členmi  v organizáciách ZPMP v SR. Do prieskumu sa zapojilo 402 rodín s členom s mentálnym postihnutím, osoby so zdravotným postihnutím, či opatrovatelia. Prinášame vám niektoré zo zaujímavých informácii. Výsledky z celého prieskumu, údaje podľa krajov si môžete pozrieť nižšie v priložených dokumentoch.

V posledných rokoch vedieme časté diskusie o tom, aké druhy sociálnych služieb na Slovensku máme, aká je ich dostupnosť. Vo všeobecnosti prevláda názor, že sociálne služby sú nedostatkové, najmä komunitné služby. Čo vypovedali účastníci prieskumu? Aké sú ich predstavy napr. o bývaní?

Bývanie s rodinou s využívaním odľahčovacích služieb

Výsledky poukázali  na skutočnosť, že ak by nemohli žiť tam, kde žijú dnes, vo veľkej miere by uprednostnili buď týždenné pobytové zariadenia, resp. podporované bývanie.  Nepotvrdzuje sa tým často krát prezentovaný názor, že rodiny chcú umiestňovať príbuzných do celoročných domovov sociálnych služieb. Model podobný bežnému životu v rodine.

O aké odľahčovacie služby by mali rodiny záujem?

Na výber boli dve možnosti, krátkodobé opatrovanie v prípade krízovej situácie a  krátkodobé opatrovanie na zabezpečenie voľna, regenerácie. Z celkového počtu 402 rodín až 330 rodín by malo záujem odľahčovacie služby aspoň 1 – 2 týždne v roku.

V čom potrebujú rodiny najčastejšie poradiť?

Rozdiely v záujem o druh poradenstva medzi jednotlivými krajmi nebol  veľmi významný, vo všetkých krajoch bol na prvom mieste výrazný záujem o sociálno právne poradenstvo.

S akými ťažkosťami sa museli ľudia s mentálnym postihnutím vyrovnávať  v každodennom živote?

Peniaze a opäť peniaze...

V čom pociťujú najväčší nedostatok pomoci, aký druh služby im najviac chýba?

Na úradoch je to zložité, na koho sa mám obrátiť?

Zopár autentických výpovedí, v ktorých sú uvedené predstavy, návrhy na služby a pod.:

• Chýba krátkodobé opatrovanie v prípade krízovej situácie (napr. hospitalizácia rodiča v nemocnici) a krátkodobé služby (asistencie?) na zabezpečenie voľno-časových aktivít, športového alebo kultúrneho vyžitia.
• Mojim veľkým želaním a myslím si, že i väčšiny rodičov s postihnutým členom rodiny je vybudovať v Malackách alebo blízkom okolí zariadenie rodinného typu pre naše už dospelé deti, aby bolo o nich dôstojne postarané, keď my rodičia nebudeme vládať poskytnúť im teplo domova.
• Príspevok na opatrovanie ZŤP je výsmech ľuďom, ktorí sa starajú o týchto ľudí!!!
• Chýba ústretovosť pri návštevách lekárskych zariadení, odborných lekárov, aby sa nemuselo čakať v čakárni často 3 – 4 hodiny, čiže aj možnosť objednania sa na určitý čas a bez platenia, ľudia s postihnutím majú totiž malé invalidné dôchodky.
• Potrebujeme pracovné miesta na voľnom trhu práce pre ľudí s mentálnym postihnutím. Potrebujeme, aby sa spoločnosť viac zaujímala o ľudí s mentálnym postihnutím.
• Bohužiaľ moje predstavy a návrhy sú úplne odlišné s predstavami môjho postihnutého syna. Mojou prioritou sa stalo, spokojný syn – spokojná mama. Nesnažím sa ho do niečoho tlačiť čo nechce, (agresivita) domov je pre neho bezpečie, uvítala by som opatrovanie v krízovej situácii, keď už sa musím zmieriť s tým, že regenerovať mi treba v pokluse.
• DSS – denný pobyt, podporované bývanie, práca na voľnom trhu, ale aj chránené dielne – v prvom rade pre mladých ľudí s MP po skončení praktickej školy. Žiadny výber možností – kam ďalej?
• Všetko je krásne zvládnuteľné, pokiaľ žijú rodičia. Čo však potom, keď ostane sám. Finančné zabezpečenie je nedostatočné.
• Na úradoch a inštitúciách osoby, ktoré by mi zrozumiteľne vysvetlili, ako mám postupovať. Ľahkočitateľné a zrozumiteľné tlačivá.
• Je problém nájsť asistenta na voľnočasové aktivity (študenti nemajú informácie, nezáujem i keď študujú sociálnu prácu). Bezbariérovosť. Ochota personálu pomôcť, poradiť pri nákupoch, v úradoch.
• Chýba nám podpora od narodenia dieťaťa, včasná starostlivosť, intervencia. Rodina nemá komplexné služby.
• Nedostatok služieb pre deti s ťažkým kombinovaným postihnutím. Špeciálne školy ich vzdelávajú formálne (1 hodina týždenne). Služby nie sú komplexné.
• Potrebujeme kluby na regeneráciu a využitie osôb, voľno  na aktivity a programy, kde by sa títo ľudia zabavili, spoznávali sa, mali program vo svojej komunite, aby mali plnohodnotný život so svojimi rovesníkmi s rovnakým alebo podobným hendikepom (šport, zábava, kultúra atď.)
• Pomoc poradiť pri rozhodovaní. Pomoc pri hľadaní zamestnania pre matku s deťmi.
• Na komunitu je v malých obciach málo klientov, aj preto chýbajú služby. V našom meste je asi 7 ľudí s Downovým syndrómom s vekovým rozpätím cca 6 – 50 rokov. Kto im pripraví aktivity primerané veku a reálnym potrebám?... Kompletné výpovede nájdete na www.zpmpvsr.sk

Prieskumom sme získali veľké množstvo informácií a obraz o situácii 402 ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín.

Za spoluprácu ďakujeme predsedom a riaditeľom 26 členských organizácií, ktoré sa zapojili do prieskumu a distribuovali dotazníky do rodín, resp. zariadení. Ďakujeme všetkým ľuďom, ktorí boli ochotní podeliť sa s nami o svoje názory a životné skúsenosti.

Osoby  zapojené do prieskumu žijú v súčasnej dobe s rodičmi 80,3%, v Domovoch sociálnych služieb celoročného typu 12,7%, v Zariadení podporovaného bývania 2,5%, iná možnosť 4,5%.

 

Spracovala: PhDr. Iveta Mišová

Grafy: Ing. Miroslav Mišo

Podrobnejšie informácie o prieskume nájdete v týchto dokumentoch:
- Dotazník - výsledky a grafy (.xlsx)
- Otvorené otázky a odpovede (.docx)
- Prieskum - prezentácia (.ppt)
- Tabuľka - poradenstvo (.docx)
- Tabuľky (.docx)