Práca ako kľúčový faktor k inklúzii

: Uverejnené: 28. november 2006; Prečítané: 4951x

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR s partnermi zorganizovalo v dňoch 28. - 29. 11. 2006 v Bratislave konferenciu „Práca ako kľúčový faktor k inklúzii“pod záštitou pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej.

Hlavným cieľom konferencie bolo otvoriť diskusiu o dôležitosti všetkých podporných nástrojov, ktoré uľahčujú začlenenie a dávajú príležitosť na sebarealizáciu a plnohodnotný život občanov s mentálnym postihnutím a zároveň hľadanie inovatívnych ciest a možností na implementovanie príkladov dobrej praxe zo Slovenska i zo zahraničia. Na konferencii sa zúčastnilo viac ako 100 účastníkov z občianskych združení, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, domovov sociálnych služieb, chránených dielní, zástupcovia zo samosprávnych krajov, z MŠ SR, hosť z Talianska.

Konferencia bola súčasťou projektu Niekoľko inovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím, podporeného ESF IS EQUAL.

Realizátori projektu si stanovili niekoľko cieľov, ktoré na jednej strane prispejú k znižovaniu nerovností na trhu práce a k podpore občanov s mentálnym postihnutím v oblasti zamestnanosti a na druhej strane posilnia vplyv regionálnych mimovládnych organizácií v oblasti napĺňania rovnakého prístupu pre všetkých v rôznych oblastiach života a v oblasti boja proti diskriminácii. Jedným z cieľov projektu je rozvoj centier komplexných služieb komunitného charakteru zameraných na poskytovanie informačnej, poradenskej a vzdelávacej činnosti. Partneri projektu zriadili Krajské poradenské centrá Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Prešove a v Košiciach. Centrá budú poskytovať poradenské služby občanom s mentálnym postihnutím, ich rodinám a odborníkom, budú obhajovať a presadzovať ich práva, organizovať vzdelávacie kurzy, spolupracovať so samosprávnymi krajmi, koordinovať činnosť združení v regiónoch a zabezpečovať prenos informácií zdola nahor a naopak.

Druhým cieľom projektu je Príprava a realizácia vzdelávacích kurzov a súvisiacich aktivít pre občanov s mentálnym postihnutím a pre zamestnancov domovov sociálnych služieb. Realizácia vzdelávacích kurzov prebiehala v Prešove, Pezinku a Bratislave.

Ďalším cieľom projektu bolo vytvorenie internetovej poradne a informačných databáz na regionálnej úrovni. Realizátori vytvorili databázový systém na základe špecifických potrieb regiónov Prešov, Košice a Bratislava a sprístupnili poskytovanie širokého spektra informácií. Zároveň bola vytvorená internetová poradňa, prostredníctvom ktorej ZPMP v SR poskytuje sociálne, právne a špeciálno-pedagogické poradenstvo.

Súčasť projektutvorí aj nadnárodná spolupráca. Partnermi sú organizácie ZPMP v SR, ILSIB Španielsko, Ri.So.R.S.A. Taliansko.

Hlavnými témami konferencie boli sociálne poradenstvo, vzdelávanie a sociálne podnikanie.

Závery z workshopov

1. Sociálne poradenstvo – nástroj na zlepšenie kvality života.

Poskytovanie sociálneho poradenstva umožňuje riešiť sociálne problémy ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín. Je významným nástrojom na podporu nezávislejšieho života, na zlepšenie kvality života, na podporu zachovania a stabilizácie prirodzeného rodinného prostredia. Poradenstvo napomáha rozvíjať potenciál a osobnosť ľudí s mentálnym postihnutím, participovať na živote rodiny, sociálneho okolia a živote spoločnosti. Pomáha pri odstraňovaní sociálnych bariér.

Mapovanie a analýza potrieb ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín jednoznačne ukázali akútnu potrebu informovanosti občanov v rôznych oblastiach života a potrebu poradenských služieb. predpisov).

Sociálne poradenstvo napomáha pri integrácii a začlenení (inklúzii) ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti.

Sociálne poradenstvo poskytujú ÚPSVaR, verejní poskytovatelia (zariadenia sociálnych služieb) a súkromní poskytovatelia sociálnej pomoci (občianske združenia, neziskové organizácie a iné...) na základe povolenia MPSVR SR.

Definícia sociálneho poradenstva Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám. V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými inštitúciami. (Zákon o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).“ je v dnešnej dobe nepostačujúca.

Návrhy riešení:

1. V rámci všeobecne záväzných nariadení (VZN) jednotlivých samosprávnych krajov v SR je potrebné v spolupráci so subjektmi poskytujúcimi sociálne poradenstvo zadefinovať:

základné sociálne poradenstvo,
špecifické sociálne poradenstvo,
štandardy kvality sociálneho poradenstva,
obsah, činnosti sociálneho poradenstva,
povinnosť subjektov (verejných aj súkromných) pracovať pod supervíziou.

2. Vypracovať profil sociálneho poradcu a v ňom zadefinovať najmä:

bakalárske vzdelanie v sociálnej práci pre poskytovanie základného poradenstva
magisterské vzdelanie v sociálnej práci (sociálnej pedagogike a príbuzných odborov + sociálno-psycholgický výcvik) pre poskytovanie špecifického poradenstva
prax minimálne 3 roky

3. Je potrebné finančne podporovať subjekty, ktoré v súčasnej dobe poskytujú sociálne poradenstvo pre občanov s mentálnym postihnutím a ich rodiny a zároveň spĺňajú zadefinované VZN jednotlivých samosprávnych krajov.

4. Vyššie uvedené závery je potrebné zapracovať do nového pripravovaného zákona o sociálnych službách.

2. Celoživotné vzdelávanie pre ľudí s mentálnym postihnutím

Celoživotné vzdelávanie umožňuje človeku s postihnutím stať sa autonómnym, je dôležité z hľadiska inklúzie, osobných ambícií, z ekonomického hľadiska. Nikdy nie je neskoro začať sa vzdelávať. Vzdelávanie dospelých je príležitosť pre väčšiu nezávislosť, emancipáciu, sebaurčenie, sebaprezentáciu.

Súčasný stav

Chýba systém vzdelávania dospelých ľudí s mentálnym postihnutím.
Celoživotné vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím má podobu časovo obmedzených projektových aktivít.
Chýba komplexné a dlhodobé riešenie otázky nadstavbového vzdelávania dospelých s ľudí s mentálnym postihnutím.
Odhliadnuc od obyvateľov Bratislavy, ľudia s mentálnym postihnutím žijúci v domácom prostredí nemajú skoro žiadnu príležitosť ďalšieho vzdelávania.
Odborné vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím nerešpektuje ich potreby a tiež ponuku trhu. Mladí sa nevedia zamestnať, potrebujú rekvalifikáciu či doplnenie vzdelania v oblasti sociálnych zručností.

Príčiny

Nedostatok financií na podporu celoživotného vzdelávania.
Nedostatok kvalifikovaných odborníkov schopných vytvoriť vzdelávacie programy pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Vzdelávacie odbory vysokých škôl nepripravujú uspokojujúco a dostatočne svojich absolventov pre prácu s dospelými ľuďmi s mentálnym postihnutím.
Chýba legislatívny rámec na celoživotné vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím.
Neznalosť vzdelávacích potrieb ľudí s mentálnym postihnutím.
Nízka úroveň povedomia o vzdelávacom potenciáli a o záujme ľudí s mentálnym postihnutím vzdelávať sa.
Neexistencia tzv. terciárneho vzdelávania dospelých s mentálnym postihnutím.

Návrhy riešení:

Zastrešiť vzdelávanie dospelých ľudí s mentálnym postihnutím jednotnou organizačnou jednotkou, ktorá by vznikla v ktorejkoľvek časti SR.
Vytvoriť sieť týchto vzdelávacích jednotiek.
Vytvoriť vzdelávacie programy pre ľudí s mentálnym postihnutím. Z tohto bodu vyplýva:
a) mapovanie vzdelávacích potrieb v regióne,
b) vytváranie takých vzdelávacích programov, ktoré budú tieto potreby rešpektovať,
c) šírenie dobrej praxe už existujúcich vzdelávacích programov.
Určiť konkrétne kompetencie a zodpovednosť za vzdelávanie ľudí s mentálnym postihnutím.

Zodpovednosť: MŠ SR, ktoré by malo legislatívne vyriešiť otázku celoživotného vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím a to úpravou legislatívy, distribúciou kompetencií a vytvorením organizačnej jednotky zastrešujúcej akékoľvek vzdelávacie aktivity pre ľudí so zdravotným postihnutím. Je potrebné určiť personálne, technické, materiálne zabezpečenie týchto jednotiek (vzdelávacích centier), zdroje financovania a právnu subjektivitu.

Účastníci konferencie preferujú vytvorenie vzdelávacích centier, ako ďalší stupeň nadväzujúci na primárny a sekundárny školský systém. Ich poslaním by malo byť vytváranie vzdelávacích kurzov či aktivít pre ľudí so všetkými stupňami mentálneho postihnutia. Nemali by byť alternatívou k domovom sociálnych služieb, stacionárom či iným zariadeniam s denným pobytom. Ich poslaním by malo byť vytvárať také vzdelávacie programy, ktoré by podporili človeka s mentálnym postihnutím v jeho snahe získať nové vedomosti, zručnosti a návyky, aby sa v rámci vlastných možností a kapacít vedel uplatniť v spoločnosti. Vzdelávacie stratégie týchto centier budú mať rozhodujúci význam pre podporu zamestnateľnosti, aktívneho občianstva, sociálneho začlenenia a osobného rozvoja ľudí s mentálnym postihnutím.

3. Sociálne podniky – alternatíva v zamestnávaní znevýhodnených skupín na trhu práce

Sociálne podnikanie a podniky umožňujú znevýhodneným ľuďom (predovšetkým ľuďom so zdravotným postihnutím) uplatniť sa na trhu práce. Umožňujú im pracovať v podpornom a integračnom prostredí a výrazne napomáhajú i spoločenskej integrácii ľudí s postihnutím.

Sociálne podniky by mali byť sebestačné a ekonomicky udržateľné firmy, ktoré v sebe okrem snahy uspieť na bežnom trhu obsahujú i výrazný sociálny rozmer.

Existuje viacero modelov sociálneho podnikania, rôzne definície toho, čo sociálne podnikanie je i viacero oblastí, kde sa sociálne podnikanie môže uplatniť.

Ak považujeme prácu, zamestnanie za jeden z kľúčových faktorov vplývajúcich na integráciu ľudí s postihnutím, musíme hľadať a využívať všetky existujúce a fungujúce alternatívy umožňujúce ľudí s postihnutím zamestnať. Ako udržateľný a úspešný spôsob zamestnávania ľudí s postihnutím sa javí práve sociálne podnikanie.

Obsahom workshopu boli tri nosné témy:

Skúsenosti z talianskeho modelu sociálneho podnikania.
Skúsenosti a výstupy z projektu EQUAL realizovanom Agentúrou na podporu regionálneho rozvoja BBSK, n. o., Centrum služieb zamestnanosti Banská Bystrica.
Niekoľko praktických slovenských skúseností.

Návrhy riešení:

1. ZPMP v SR deleguje svojho člena do pripravovanej skupiny, v ktorej sa budú tvoriť návrhy legislatívnych zmien v súvislosti so zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím. Skupinu iniciuje Agentúra na podporu regionálneho rozvoja BBSK, n. o., Centrum služieb zamestnanosti Banská Bystrica. Výstupy skupiny budú predložené NROZP v SR, ktorá je partnerom na posúvanie legislatívnych návrhov do legislatívneho procesu parlamentu.

2. Členovia pracovnej skupiny žiadajú organizátora konferencie o zostavenie e-mailových adries účastníkov skupiny, aby sa mohli zosieťovať a vymieňať si materiály.

3. Odporučenie, aby Agentúra na podporu regionálneho rozvoja BBSK, n. o., Centrum služieb zamestnanosti Banská Bystrica distribuovala katalóg chránených dielní a chránených pracovísk na ďalšie miesta, kde bude osožný a potrebný.

Európska únia prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.

Fotografie k tomuto článku sa nachádzajú vo Fotogalérii TU (kliknite na odkaz).