Máme práva i povinnosti, chceme ich napĺňať

Máme práva i povinnosti, chceme ich napĺňať - podporíte nás?

: Uverejnené: 03. december 2008; Prečítané: 5189x

Dňa 3. 12. 2008 sme zrealizovali v hoteli Kyjev v Bratislave pri príležitosti Dňa občanov so zdravotným postihnutím celoslovenskú konferenciu Máme práva i povinnosti, chceme ich napĺňať – podporíte nás? Záštitu nad konferenciou prevzal PhDr. László Nagy, predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien NR SR, ktorý konferenciu otvoril. Medzi vzácnymi hosťami sme privítali Mudr. Jolanu Javorkovú, riaditeľku Sekretariátu Rady vlády pre seniorov a Rady vlády pre osoby so zdravotným postihnutím, tajomníčku sekretariátu PhDr. Máriu Morávkovú, doc. PhDr. Kvetku Repkovú, CSc., riaditeľku Inštitútu pre výskum práce a rodiny s kolegyňou PhDr. Vierou Minarovýchovou, Mudr. Jozefínu Dudáškovú, poradkyňu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viery Tomanovej, Mgr. Zuzanu Kolačanovú z Národnej banky Slovenska. Na konferencii sa zišlo 124 účastníkov z celého Slovenska.

Na konferencii sa hovorilo o tom, že ľudia s mentálnym postihnutím sa chcú aktívne zúčastňovať na živote spoločnosti. Majú rovnaké potreby, potrebujú však viac podpory. Problémom je, že mladí ľudia s mentálnym postihnutím v dospelom veku nemajú možnosti svoje získané vedomosti a zručnosti ďalej rozvíjať, nemôžu sa učiť novým zručnostiam a postupom času prirodzene zabúdajú aj to, čo sa už naučili. To spôsobuje, že sa následne nevedia primerane uplatniť a potenciál, ktorý v sebe majú, zostáva skrytý a nevyužitý. Celosvetová prax ukázala, že ľudia s mentálnym postihnutím, ktorí mali možnosť zúčastniť sa programov zameraných na rozvoj takýchto zručností, sú autonómnejší a aktívnejší a spoločnosť ich vníma oveľa pozitívnejšie.

Na konferencii bol prezentovaný inkluzívny program sociálneho rozvoja ľudí s mentálnym postihnutím, ktorý ZPMP v SR realizuje od marca 2008, diskutovalo sa o Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, o poradenskej prác. Veľmi zaujímavé a inšpirujúce boli vystúpenia dospelých ľudí s mentálnym postihnutím, v ktorých sa vystriedali témy sebaobhajovanie, vzdelávanie, zamestnávanie.

Zhrnutie k téme konferencie o zamestnávaní ľudí s mentálnym postihnutím, za minulé obdobie najmä od konferencie „Práca ako kľúčový faktor k inklúzii“ konanej dňa 29.6.2007.

Novela zákona NR SR č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorá vošla do platnosti od 1.5.2008, jej časť až od 1.9.2008, má číslo ... a upravuje nové podmienky v zamestnávaní osôb s postihnutím.
Zamestnanci s postihnutím aj bez postihnutia, ktorí pracujú v chránených dielňach a na chránených pracoviskách, či už ako zamestnanci, pracovní asistenti, manažéri ..., sa s jednotlivými paragrafmi nového zákona priamo či nepriamo stretávajú.
Ľudia s mentálnym postihnutím, ktorí v chránených dielňach pracujú, majú naozaj šťastie, lebo takýchto možností je na Slovensku naozaj málo.
Spomínaný zákon finančne podporuje prevádzku chránených dielní a pracovísk, treba povedať, že kritériá podpory sú prísne a náročné, takže aby boli splnené, treba vyhovieť požiadavkám, ktoré stavia ÚPSVaR, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, treba mať splnené všetky daňové a odvodové povinnosti, štatút CHD a mnohé iné.
Nepriaznivá je situácia s vznikom, budovaním nových pracovísk pre ľudí s mentálnym postihnutím. Nie je to vôbec jednoduché začať, zriadiť takéto zariadenie.

Problém s vznikom nových pracovných miest vidíme v dvoch rovinách:

Je náročné získať prvé financie, tzv. štartovací balík na rozbeh nového zariadenia.
Administratívna náročnosť žiadostí, projektov je obrovská, nedokážu to urobiť ľudia bez skúseností, a keďže nemajú v rozbehu dostatok financií, nemôžu si dať urobiť projekt na mieru.

Pracovných miest v chránených dielňach je preto veľmi málo, táto situácia je maximálne neuspokojivá.

V novele zákona je nová časť o sociálnych podnikoch, v platnosti je od 1.9.2008. V sociálnom podniku môžu pracovať znevýhodnení uchádzači o zamestnávanie, ktorých taxatívne vymenúva zákon, patria medzi nich aj občania s postihnutím. Ale skúseností so sociálnymi podnikmi veľa na Slovensku nemáme, lebo tieto iba vznikajú a rozbiehajú sa.
V zákone o službách zamestnanosti by bolo potrebné prijať dôslednejšie opatrenia, ktoré by viedli zamestnávateľov k dodržiavaniu povinnosti zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, stále tieto opatrenia nie sú tak výrazné, aby to zamestnávatelia robili, skôr sa tejto povinnosti vyhýbajú.
Za veľký úspech možno považovať nový zákon o minimálnej mzde. Minulý zákon dovoľoval vyplácať zamestnancom v chránených dielňach len 50% z minimálnej mzdy, bolo to veľmi diskriminačné opatrenie, ktoré už našťastie neexistuje.
Na Slovensku vznikajú rehabilitačné strediská, v zmysle sociálnej rehabilitácie ako poskytované sociálne služby, sú veľmi dobrým štartom a prípravou na prácu v chránenej dielni.
Na Slovensku sa otvárajú pre absolventov špeciálnych základných škôl aj nové, zaujímavejšie učebné odbory, kde sa mladí ľudia s mentálnym postihnutím pripravujú na prácu.
Návody na zlepšenie postavenia pracujúcich ľudí s postihnutím odprezentovali aj sebaobhajcovia v svojich vystúpeniach na tejto konferencii.
Agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré na Slovensku existujú, majú nízku úspešnosť v zamestnávaní občanov s mentálnym postihnutím na voľnom trhu práce.

Zhrnutie k téme konferencie celoživotné vzdelávanie:

KAM SME SA POSUNULI V OBLASTI VZDELÁVANIA DETÍ/ĽUDÍ S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM?

Väčšina z tu prítomných si určite pamätá na výraz „oslobodenie od povinnej školskej dochádzky“. Znamenal, že predovšetkým deťom s mentálnym postihnutím sa zahatala cesta za vzdelaním. Rodičia boli radi, keď ich dieťa mohlo vôbec navštevovať osobitnú školu. Zásluhou najvytrvalejších rodičov sa podarilo dokázať, že všetky deti majú právo na vzdelanie, sú schopné sa vzdelávať, každé podľa svojich schopností a za primeranej podpory. Nielen v špeciálnych školách či triedach, ale spoločne so zdravými deťmi. Pri prvých krokoch integrácie stali opäť rodičia, ktorí dokázali presvedčiť riaditeľov niektorých škôl a učiteľov základných škôl, aby to spoločne skúsili.

Za prelomový môžeme pokladať r. 2000, kedy sa podarilo zo školského zákona odstrániť na začiatku citovaný výraz. Tým sa všetkým deťom bez rozdielu otvorili brány škôl. Nebolo a doteraz nie je také jednoduché realizovať to v každodennej praxi. Ale právny nárok tu máme a jeho nedodržiavanie sa môže vymáhať.

Od 1. septembra tohto roku (2008) platí nový školský zákon a s ním súvisiace vykonávacie predpisy. Mali sme od neho väčšie očakávania. Čo sa nedostalo do zákona:

Žiadali sme predlženie veku do 21 rokov, dokedy dieťa môže navštevovať základnú školu a plniť povinnú školskú dochádzku. Opäť na základe skúseností predovšetkým pedagógov, že vývoj dieťaťa s mentálnym postihnutím okolo 18. roku naberá „druhý dych“. A my mu vtedy dáme stop vo vzdelávaní.
Pokračovať vo vzdelávaní môže mladý človek v odbornom učilišti alebo v praktickej škole. Aj tu sme žiadali predlženie možností vzdelávania na strednej škole do 25 rokov veku. Dať rovnakú šancu ako majú zdraví študenti – študovať do 25 rokov s prislúchajúcimi výhodami. Sme si vedomí, že ľudia s mentálnym postihnutím nemajú predpoklady dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie, ale nech majú možnosť zostať v strednej škole koľko potrebujú. Nepodarilo sa. A tak spomínané školy môžu navštevovať iba 2-3 roky.
Nový školský zákon pri všetkých typoch škôl pre zdravú populáciu priamo uvádza počty žiakov v triede. Ale špeciálne školy ich majú uvádzané iba vo vyhláške o špeciálnych školách. Ani zníženie počtu žiakov v triedach nie je také výrazné ako pri zdravej populácii, kde sa počty žiakov do 3 rokov majú znížiť od cca 12 do 27 %. Zákon dáva väčšiu záruku stability tým, že ho schvaľuje parlament v troch čítaniach, a vyhlášku vydáva iba ministerstvo školstva. Je tu aj opačný názor – vyhláškou sa dá rýchlejšie znížiť počet žiakov v triede. Ja dodávam, že aj zvýšiť ...

Jedným z plusov platnej legislatívy je rozšírenie sústavy učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach. (zoznam prikladám v prílohe). Zostáva už len vytvoriť podmienky (hlavne finančné, nájsť zanietených pedagógov) na ich uvedenie do praxe.

Vôbec sme sa nepohli z miesta pri vzdelávaní dospelých ľudí, tzv. celoživotné vzdelávanie, či už zdravých alebo zdravotne postihnutých. Zákon o celoživotnom vzdelávaní ešte nebol prijatý, ale jeho návrhy neriešia naše problémy ako sme o nich hovorili na konferencii v r. 2006.